financuje z prostriedkov získaných z posledného, v poradí štvrtého ktitorstva, z mája 2003. Mimochodom, ide o jeden milión korún a je najmladším spomedzi drevených kostolíkov. Ktitormi sa vtedy stali Zuzana Martináková, v tom čase podpredsedníčka NR SR a Jan Marinus Wiersma, poslanec Európskeho parlamentu. Dokončením chrámu by sa malo zavŕšiť niekoľkoročné úsilie aktivistov neziskovej organizácie Záchrana a obnova Národnej kultúrnej pamiatky-Drevené chrámy pod Duklou. Jeho dušou aj srdcom bol od roku 1999 Michal Kosť zo Svidníka.

Ostal ním a ako tvrdí, drevené cerkvi sú jeho celoživotným osudom. "V našom regióne už nie je vážny stav, ale katastrofálny je v okolí Sniny a Sobraniec. Je to až alarmujúce. Región upadá a narušené vzťahy medzi cirkvami ovplyvnili ráz tradície," povedal nám popri zmenách, ktorými práve prechádza ich nezisková organizácia. Tá sa po vstupe do EÚ chce preorientovať a rozšíriť svoju pôsobnosť na územie celého karpatského pohraničia od Tatier po hranicu s Ukrajinou.

"Historicky je to jeden región, jedna kultúra. Takmer storočným rozdelením bol poškodený a úpadok sa stupňoval. Preto sme vypracovali globálny projekt Karpatskej drevenej cesty, ktorý má charakter minimálne stredoeurópskeho významu. Našou ambíciou je, aby sa Karpatská drevená cesta na trase 400 kilometrov stala svetovou značkou na takej úrovni, ako je napríklad čínsky múr, alebo egyptské pyramídy. Potrebujeme sa však na pripraviť a prezentovať smerom navonok. V tomto sú napríklad Poliaci už niekoľko rokov pred nami."

Dodal, že projekt síce vypracovali a podali už vlani, ale doteraz nemajú odozvu. Údajne ešte nebol posudzovaný, no Kosť nepochybuje, že zdroje na jeho realizáciu im komisia schváli.

Nechceli sme však podrobne rozoberať budúcnosť, ani si pripomínať ostatné roky úsilia o záchranu drevených kostolíkov. Nedalo nám, aby sme sa neopýtali, či ho boj s "veternými mlynmi", ako sa úsilie v začiatkoch ukazovalo, nikdy neznechutil. Alebo či sa niekedy nepohrával s myšlienkou vzdať to. "Mal som také obdobie. Dokonca niekoľkokrát, ale vždy som ten pocit znechutenia prekonal. Asi to už bude tak. Je to môj osud. Možno to bude aj o tom, že zaťato ukazujem svetu, ako sa to dá dosiahnuť. Nie ako kompetentní, ktorí naopak robia všetko pre to, aby nám ukázali, ako sa to nedá. Veď v tomto úsilí je naša budúcnosť. Cesta ako dať svetu o sebe vedieť, cesta k rozvoju cestovného ruchu a takto by som mohol argumentovať aj ďalej. V našom regióne sú tieto aktivity pole neorané a šancu má každý. Čím viac ľudí a nápadov, tým lepšie pre nás."

Mimochodom, Michal Kosť v súčasnosti pôsobí na Obvodnom úrade vo Svidníku na odbore vnútornej správy, ale ostrieľal sa ešte za čias starostovania v Ladomirovej. Neskôr dva roky podnikal. Ako sám hovorí, toto obdobie, kedy ho ovládla moc peňazí považuje za najsmutnejšie a najprázdnejšie v svojom živote. Vraj to boli stratené roky.

Keď sa úspešne skončila etapa boja za záchranu kostolíkov a kým sa začne druhá, začal rekonštruovať dom. Možno nechtiac nám prezradil, že trochu myslí aj na budúcnosť. Keď raz odídu deti študovať, možno tento dom bude využívať ako penzión a ponúkne v ňom turistom ubytovanie. Vraj, aby mali kde hlavu zložiť a zoznámiť sa s kultúrnym a historickým dedičstvom regiónu Svidník. Možno aj v tomto pôjde príkladom, lebo kým v Poľsku je bežná záležitosť, že turistov ubytujú v súkromí, u nás je to nedostupné. Syn Michal a dcéra Lenka zatiaľ študujú na gymnáziu, ale chcú pokračovať na vysokých školách. Možno sa potom vyberú do sveta. Veď človek nikdy nevie, na akú cestu vykročí...

"Práve teraz s manželkou venujeme veľa času záhrade. Je to pre nás relax aj radosť. Robíme fóliovník, vysádzame všelijaké rastliny a robíme jazierko, v ktorom chceme chovať kapríkov. Už ich mám desať a dúfam, že sa naučím o ne starať." Keď sme vyzvedali, ako vnímala manželka Anna jeho aktivity, prezradil nám, že mu bola vždy oporou, akousi rodinnou vŕbou keď sa práca darila aj nedarila. No boli aj chvíle, keď mu vyčítala, že sa viac venuje iným veciam, ako rodinným.

Michal Kosť, do tridsiatky presvedčený ateista, sa teraz venuje ekumene. "Mal som byť kňazom a namiesto toho som skúšal riadiť veci verejné, podnikať, pestoval som turistiku, zaujímal sa o ezoteriku ... Robil som všeličo a naučil som sa to aj zužitkovať."