Imrich Makó rád mení svoj imidž

"Po skončení základnej školy bol zvyk, že cez prázdniny sa prvý mesiac zarábalo na rifle a druhý sa išlo na čunder. Zo Stropkova pochádzali

kamarátovi rodičia. Prišiel som s ním na Domašu, zaľúbil som sa tu do manželky a už 24 rokov som Stropkovčan," vysvetlil nám svoje presídľovanie Imrich Makó (46).

Narodil sa v Komárne, mladosť prežil v Košiciach a súčasnosť už poznáte. Jedenásť rokov pracuje v Byhose. Začal ako robotník, potom bol vedúci údržby. V súčasnosti pôsobí ako vedúci tepelného a bytového hospodárstva. Má dvoch synov, jedného novinára, druhý sa popri štúdiu venuje futbalu. Je dorasteneckým brankárom v Dubnici.

...jedného dňa ho sused oslovil, prečo chlapci nehrajú hokej. Tak ich zobral na tréning. "Asi po piatom tréningu sa ma spýtali, či sa viem korčuľovať. Vysvetlil som, že ako žiak som hrával za Košice. Zo zdravotných dôvodov som hokej musel nechať."

Požiadali ho, aby im pomohol s mládežou. Urobil si trénerský kurz a trénoval desať rokov mládež od prípravky až po juniorov. Neskôr robil aj rozhodcu prvej ligy žiackych športových tried. Ako funkcionár pôsobil päť rokov. "Boli to krásne časy keď sme chodievali po turnajoch do Poľska, Maďarska. Vtedy boli peniaze aj sponzori boli štedrejší. Nakoniec nás odvolali bez pádneho dôvodu," skonštatoval I. Makó, ktorý skončil so stropkovským hokejom pred tromi rokmi, no netají sa tým, že by sa rád vrátil a opäť mu pomohol. "S manželkou hovoríme, že v podstate sme už bezdetní. Nejakú činnosť si vždy nájdem, takisto mám veľa priateľov. Ale zimy sú dlhé a nudné a televízor ma nebaví."

Venoval sa aj žiackemu futbalu, keďže jeho mladší syn Erik začal v Stropkove pravidelne chytať. "Istý čas som pôsobil ako vedúci mužstva. po Erikovom odchode do Dubnice som už iba pasívny divák športových podujatí. Občas napíšem do novín nejaký športový komentár." Bol aj hlásateľom na hokejových a futbalových stretnutiach. "Povedali mi: Ty si Maďar, vieš najlepšie po slovensky, budeš hlásiť. Tak som hlásil."

Už druhé volebné obdobie je I. Makó poslancom mestského zastupiteľstva. "Prvýkrát som bol oslovený zo strany Naše Slovensko. Traduje sa anekdota, že chlap maďarskej národnosti vyhral za Naše Slovensko."

V druhom období kandidoval za SDA. Plánuje kandidovať aj tretíkrát, ale už ako nezávislý. "Kvôli tomu, aby som nebol stranícky viazaný a mohol hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Doteraz som si narobil dosť nepriateľov, lebo som sa nepodvolil nijakej strane, ale voličovi."

Povedal, že jeho volebný program nebol postavený na veľkých sľuboch. "Ja ako obyčajný poslanec v živote nemôžem postaviť školu alebo opraviť nemocnicu. Môžem dať naťahať čiary, urobiť zábradlie, opraviť kanalizáciu. Nemám rád, keď niekto povie, že sa bude starať o školstvo. To môžeme iba kolektívne."

V súvislosti s novou pracovnou funkciou, v ktorej pôsobí rok, je vraj dosť vyťažený, ale ak sa dá, venuje sa záhradníckym prácam. "Strihám stromy, ošetrujem vinič. Telo sa unaví ale myseľ sa vyčistí." V rámci kondície chodieva s manželkou na plaváreň.

Na rybárskych pretekoch v Stropkove už dva roky varí dvesto litrov halászlé. "Veľa ľudí odo mňa pýta recept, ale nemôžem im ho dať, lebo neviem napísať množstvá. Všetky ingrediencie dávam podľa oka."

Hovorí, že výchovu a všetko zakladá na komunikácii. "Keď ľudia spolu hovoria, vyriešia veľa vecí a problémov. Mám pokojnú povahu, čo každý kvituje v práci aj doma. Málokedy kričím. Nerád dávam tresty. Ani v robote si nedovolím siahnuť chlapom na prémie. Synov som zbil raz za rok, aby vedeli, že majú aj otca. Prepáč je pre mňa zázračné slovíčko, keď ho počujem, aj keď ho poviem."

Doma vraj u nich už dávno fungovala demokracia. "Každý si mohol povedať čo chce, ale slušným spôsobom. Nevadilo mi keď chlapci nosili vlasy po ramená a náušničky, pokiaľ mali jednotky na vysvedčení."

On sám má v sebe istú dávku exhibicionizmu, hlavne čo sa týka výzoru jeho tváre. "Jedinú vec, ktorú neznášam, je holenie. Keď som prišiel do Stropkova, pestoval som si typické maďarské fúzy. Veľmi veľké a vytočené. Boli často umývané a česané. Potom som prešiel na bradu. Takto mením svoj imidž z roka na rok." Prezradil, že úprave fúzov treba venovať veľa času, hlavne ich umývať po každom jedle a česať hustým hrebeňom. "Inak by boli neestetické. Bol som nimi známy nielen v Stropkove, ale aj vo Svidníku. Tým som si vyslúžil prezývku Maďar."

Zaujímalo nás, kým sa cíti byť viac. "Národnosť si nikto nevyberie. Aj keď je maďarská, cítim sa byť Slovákom." Maďarčinu využíva, keď treba niekomu pomôcť niečo preložiť. "Zvyknú za mnou chodiť ľudia so starými listinami, alebo tlmočím podnikateľom, keď robia nejaký obchod."

Národnostné problémy podľa neho vyrábajú iba politici. "Nikdy som nemal kvôli tomu problém ani moja rodina. Dokážeme si robiť akurát srandu na túto tému."

Tvrdí, že by sa nedal nahovoriť na žiadny podraz. "Ľuďom som ochotný pomôcť za pivo."

Nevie, čo by robil, keby sa prestali tlačiť noviny. "Keď nemám Korzár a Šport, tak sa mi neráta deň. Musím byť informovaný o veciach, ktoré sa okolo mňa dejú."

I. Makó nám prezradil aj jednu svoju túžbu. "Neviem sa dočkať vnuka. Urobím z neho športovca."