celkom sa mi napĺňajú." Hlavný problém podľa nej spočíva v tom, že na samosprávu sa presúva veľa kompetencií, ale chýbajú financie. "Čakala by som zo strany štátu ústretovejší prístup. To po prvé. Po druhé, predpokladala som, že aj vzťahové záležitosti v mestskom zastupiteľstve budú iné. Je tam príliš veľa politiky." Podotkla, že ona sama nevpúšťa politiku do ničoho. Konečne svedčí o tom fakt, že síce išla do volieb na kandidátke KDH - SDKÚ - DS, ale ako nezávislá.
Na margo ostatného rokovania zastupiteľstva uviedla: "Musím priznať, že sa mi triasla ruka, keď som stláčala tlačítko za prijatie úveru na rekonštrukciu zimného štadióna. Uvedomila som si, že najbližších desať rokov to bude z hľadiska rozvoja mesta slabé, lebo mesto bude splácať 60 miliónov korún. Treba si uvedomiť, že aj nedávno sme pre mestský podnik Bapos schvaľovali 11 miliónový úver na rekonštrukciu osvetlenia mesta. Osvetlenie je však prednostná záležitosť, lebo mesto je tmavé. Tiež sme zvažovali svietivosť, ale keď sa investuje jedenásť miliónov, nech je už stopercentná. Skrátka je to veľká zodpovednosť. Je pravdou, že zimný štadión sme mali vo volebnom programe, ale mali sme v ňom aj prístupovú komunikáciu do Bardejovskej Novej Vsi, tiež chodník do Bardejovských Kúpeľov a riešenie problémov s Bardejovskými Kúpeľmi v súvislosti so dlhoročným súdnym sporom, v ktorom si mesto uplatňuje vlastnícke právo na zastavané plochy, lesy a pozemky. "
Na otázku, či každý z bardejovského poslaneckého zboru vníma dianie takto zodpovedne, poznamenala: "Určite, pokiaľ nekandidoval pre svoje vlastné záujmy."
Keďže Hudáková bola s polročnou prestávkou od decembra 1990 do decembra 1994 prednostkou okresného úradu, a tiež kandidovala na funkciu primátora, chceli sme vedieť, aké má ambície. "Cítim, že môžem prispieť k dianiu v samospráve, skrátka možno nekriticky poviem, že mám na to. O rok už budem vedieť povedať, či sa budem o primátorskú funkciu uchádzať. Uvidíme, ako sa vyvinie aj politická situácia." Pohráva sa aj s myšlienkou zaujímať sa o voľby do vyššieho územného celku.
O svojom prednostovaní hovorí, že napriek všetkým negatívam, ktoré prežila, to bolo obdobie, ktoré ju veľa naučilo. "Všetko sa robilo na kolene, bez finančných prostriedkov, tiež sa menila celá legislatíva. Myslím si, že ani výsledky práce neboli zanedbateľné, keď sa pozriem na objekty, čo sa vtedy postavili." O svojej advokátskej praxi hovorí, že ak nechce stratiť krok s dobou, tak musí mať záber až do Bratislavy. "V Bardejove nie je zázemie, na ktorom dokáže advokát profitovať. V Bardejove je viac mravenčej roboty, ľudia často potrebujú právnu pomoc a niekedy ani nemôžu zaplatiť."
Má teda na niečo doktorka Hudáková ešte čas? Tvrdí, že sa venuje sociálnej oblasti a to hlavne v zariadení pre mentálne postihnutých v Hertníku, kde je členkou správnej rady. Angažuje sa tiež v Komunitnej nadácii a má rada kultúru. "Som rada, keď sa v Bardejove podarí zorganizovať dobrý koncert. Naposledy to bol koncert Karla Zicha a na október sa opäť pokúšam o koncert Spiritual Quintet." Akurát nemá čas na šport. "Stále si hovorím, že začnem aspoň chodiť na prechádzky, ale keď som potom doma, otvorím si papiere alebo noviny, hlavne Domino. V poslednom bol rozhovor s Bolkom Polívkom, bol úžasný, v kuse som sa smiala." Číta aj časopisy a knihy, hlavne životopisy. Zbožňuje Halinu Pavlovskú a Borisa Filana.
Čo rodina a domácnosť? Dcéra Evy Hudákovej je v Košiciach, skončila ekonomickú fakultu a pokračuje v doktorandskom štúdiu. Čo sa týka poriadku, tvrdí, že v tomto smere je až nenormálna. Všetko musí mať svoje miesto. "Keď mi niekto naruší môj systém, som z toho nervózna." Tiež ju baví skúšať nové recepty. "Som rada sama v kuchyni, keď varím. Cítim sa dobre, keď ma potom pochvália. Môjmu manželovi to síce veľmi nechutí, lebo on jedáva iba bravčovinu a hovädzinu. My s dcérou totiž experimentujeme hlavne s kuracinou a pravou sviečkovicou. Som skrátka papkáč." Poznamenáva, že sa jej asi zmenil metabolizmus, lebo niekedy, keď bola nervózna jesť nemohla, "ale teraz, čím som nervóznejšia, tým viacej mi chutí."
Eva Hudáková je narodená v znamení Váh, z farieb má najradšej modrú, hnedú, okrovú a bordó. Módu sleduje. Rada chodí do obchodov a preferuje športovo-elegantný štýl obliekania. Najradšej má kostýmy. Zbožňuje tiež šperky, najmä zo striebra a od rôznych dizajnérov. Priznala sa, že je pravidelným návštevníkom kaderníctva a podľa možnosti aj kozmetiky. A čo si nikdy neodoprie, sú kvety. "Nielen črepníkové. Kúpim si ich kedykoľvek. Zbožňujem ruže, antúrie, frézie, tulipány. Mám ich vždy vo váze, doma aj v kancelárii. Hovorievam si, že keby som nebola advokátkou, tak určite mám kvetinárstvo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
