Mikuláš Kanaloš, Domov sociálnych služieb Alia Bardejov

Ja sebe si myslím, že aj my máme právo na bytovku malú a rozumnú. Veď práve preto sa učíme variť, prať, žehliť, šiť, proste pripravovať sa do života. Učí sa Miki Kanaloš, Róbert Jakab, Redaj Milan, Demeter Štefan. A učia nás pani Poláková Bernadeta a pani Beňová Albinka. Chcem vás poprosiť Prešovský samosprávny kraj, keď vstúpime do Únie európskej, tak by sme mali mať chránené bývanie. Chceme poprosiť, či by nešlo skôr dať tie peniaze na chránené bývanie v Bardejove. Každý deň o tom sme sa tu rozprávali s pánom riaditeľom. Rozprával sa riaditeľ Anton Kurnát a Miki Kanaloš. Nič od vás nežiadame, len bytovku, aby pán riaditeľ mohol na druhý rok postaviť mimo Aliu chránené bývanie.

My sme nedostali na chránené bývanie, ani jeden halier, čo tak veľmi potrebujeme. Prečo vy nemyslíte na nás, a dali ste do Hertníka, keď oni tam majú všetko. Vodoliečbu a veľkú miestnosť, krásne izby, majú veľkú záhradu, práčovňu, jedáleň, kuchyňu i telocvičňu. Proste majú všetko na blízko, a nám Bardejovčanom z domova Alia prečo nedáte? Tak túžime po tom chránenom bývaní. Pán riaditeľ dal žiadosť o chránené bývanie v dvojposchodovej bytovke. Dajte peniaze nám, a nie druhým ústavom. V Alii je všetko rozbité, múry sú chladné, steny praskajú a podlahy gumové sa trhajú. My čo žijeme v Alii nemáme nič na svete. Keby ste vedeli, ako sa ja preto veľmi trápim, ako veľmi túžim a prajem si zo srdca celého, aby sa nám splnil sen o rodinnej bytovke.