manažmentu, s ktorým som do divadla prišiel." Zdôraznil, že veľmi dôležitým ukazovateľom je návštevnosť, ktorá v súčasnosti presahuje 80-tisíc. Tiež príjmy a umelecké dielo, čo ponúkajú divákovi.

Na tému vstupeniek uviedol, že príjmy v divadle boli nízke, preto museli upraviť ich cenu. Ako príklad spomenul, že boli s Cigánskym barónom na zájazde v Bratislave, a kým vstupenky v Prešove predávajú na toto predstavenie maximálne po dvesto korún, tak v Nitre a v Bratislave bolo už mesiac dopredu vypredaných 120 predstavení po 480 korún. "Dôležité je, aby predstavenie nebolo len o nákladoch. No, naše príjmy nie sú len z predstavení, postupne odbúravame aj nevýhodné zmluvy." Zdôraznil, že dlh 5 miliónov, ktoré divadlo malo v čase, keď nastúpil do funkcie, ku koncu roku 2003 stiahli rôznymi aktivitami na päťstotisíc. K polroku 2004 by už chcel, aby boli v zisku.

Na tému premiér povedal, že za finančnej situácie v akej boli pred rokom, nemohli rozmýšľať o nejakej bombastickej premiére. Bolo nutné sa najprv vysporiadať s tým, čo sa javilo ako problém. Išlo o dve inscenácie, ktorých príprava bola nakontrahovaná a radovo by boli vyšli na 500-tisíc korún. Namiesto toho vo vlastnej réžii vyrobili rozprávku Popoluška a inscenáciu Vynútená svadba, ktoré stáli 50-tisíc korún. "Myslím, že sú celkom vydarené a predávajú sa." Pokračoval, že potom priniesli predstavenie Starci na chmeli, ktoré jedni chvália a druhí zase chvália len orchester. Zdôraznil, že ide o predstavenia, ktoré si už na seba zarobili. "Nehovorím, že sú to nejaké super veci, ale keby boli zlé, tak by diváci neprišli."

Pred Vianocami urobila spevohra ešte prezentáciu svojej tvorby pod názvom Predstavenie. "Toto sa už nie tak dobre predáva." Napokon uviedol, že zatiaľ poslednou premiérou bol muzikál Edith a Marlene. "Trošku nás mrzí, že v historickej budove je málo diváckych miest, lebo toto predstavenie by mohlo byť ziskovejšie."

Na otázku, čo mu prináša riaditeľovanie, Kovaľ zareagoval, že ľahké to veru nie je, ani lukratívne. Zdôraznil, že svoju funkciu berie ako poslanie a prišiel pri nej na viacej skutočností. Napríklad i na to, že nie je dobré robiť v hneve rozhodnutia. "Napokon, veď nikto nie je bez chyby," poznamenal.

O svojich záľubách hovorí, že ho baví fotografovanie a natáčanie. "Mám totiž strednú umeleckú školu so zameraním na umeleckú fotografiu. Aj teraz fotím pre Divadlo Alexandra Duchnoviča, pre spišské a sporadicky aj pre košické divadlo." Čas si však necháva aj pre rodinu, má v nej päť detí. Najmladšia Alžbetka má rok a pol a najstaršia dvadsaťjeden. "Tiež nie som žiadny workoholik, lebo prežiť celý život, že by som pracoval, pracoval a zomrel, by nebolo dobré," skonštatoval.

Podotkol ešte, že v podstate má konzervatívnu rodinu, čo znamená, že manželka sa nesnaží robiť chlapské práce a on zase ženské. Na požiadanie by vymenoval ženské práce, so smiechom však podotkol, že feministky by sa urazili. "Stačí si vypočuť pesničku, že nie som žienka domáca a vidíme kam smeruje trend," zažartoval.

Ku koníčkom Pavla Kovaľa patrí ešte maľovanie. Tvrdí, že takto reaguje na básne, ktoré prečíta. "Niektorú si nakreslím, zväčším, odfotografujem a potom namaľujem." Robil obrazy aj na tému žalmov z Biblie. Narodil sa v znamení Panny, ale horoskopom neverí. "Nemôže ma vzrušiť, keď mačka prebehne cez cestu, lebo to by som potom dával väčšiu silu mačke, než Bohu."

Riaditeľ DJZ ešte povedal, že je veriaci človek. "Niekedy som nebol, s vierou je to však ťažké, nedá sa s ňou byť iba chvíľu, treba ju žiť navždy, sme predsa hriešni ľudia." Zdôraznil, že je zástancom konzervatívnych hodnôt a veľmi sa mu páčia tradície. Hlavne židovské, kde otec je vodcom, a to najlepšie necháva na ženu.

Zo spisovateľov najradšej siahne po Remarquovi, no väčšinou číta knihy z marketingu, alebo kultúrneho manažmentu, veď "Leninova pravda, učiť sa, učiť sa, učiť sa stále platí." Číta scenáre. Z hudby, ako hovorí prešiel všetkým. A keďže k hudbe patrí aj dobré víno, povedal, že najradšej má biele rulandské, lebo vie potešiť srdce.