dvadsiaty deviaty rok. Je zástupcom riaditeľa pre teoretické vyučovanie na Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom v Lipanoch.

"Tieto činnosti mi zaberú 80 percent pracovného dňa. Bývam blízko mestského úradu, môžem tu byť od siedmej do pol ôsmej ráno. Ak je to potrebné, prichádzam na úrad, keď sa vraciam zo školy ale často aj v priebehu dňa, ak mám voľno. Povinnosti v škole sú tiež náročné. Je to odborná škola, čisto chlapčenská, s množstvom odborov. Baví ma vyučovanie a hľadanie nových foriem učenia," hovorí M. Rychvalský.

Ak si predsa nájde čas mimo pracovných povinností, prichádzajú na rad koníčky, hlavne šport. "Dlhší čas sa venujem rekreačnému behu. Často obetujem aj spánok, v teplejších mesiacoch vstávam o pol piatej, piatej a odbehnem si dennú, či dvojdennú dávku. Potom sa dám do poriadku, raňajkujem a idem za pracovnými povinnosťami. Alebo naopak, zabehám si večer, po skončení práce." Viceprimátor s úsmevom pripúšťa, že v jeho prípade je pohyb na čerstvom vzduchu závislosťou: "Je to taká pekná droga. Ak si nenájdem čas na behanie niekoľko dní, pociťujem, že mi chýba. Je to relax. Prináša mi nielen fyzickú, ale aj psychickú kondíciu."

Prostredníctvom behu si našiel aj veľa priateľov a známych, s ktorými sa stretáva na bežeckých podujatiach. "Snažím sa navštevovať jednotlivé akcie podľa bežeckého kalendára. Tam sa človek počas behu aj porozpráva... Minule sme boli na polmaratóne v Budimíri. Konštatovali sme s priateľmi, že veľké množstvo bežcov sa stretáva z vyšších vekových kategórií, teda od štyridsať, päťdesiat vyššie. Mladších bežcov je menej. Rozoberali sme, čím to asi je. Došli sme k názoru, že keby sa viac prostriedkov dávalo nie na odstraňovanie dôsledkov negatívnych návykov, ako sú napríklad drogy, fajčenie, či alkohol, ale na prevenciu, teda do výstavby ihrísk, športovísk, do škôl na športovú a inú záujmovú činnosť, aj mladších rekreačných športovcov by bolo viac."

Na konte má niekoľko bežeckých víťazstiev. Všetko však podľa M. Rychvalského záleží od formy a tá od času na prípravu: "Musíte sa tomu venovať. Sú bežci, ktorým zamestnanie dovoľuje lepšiu prípravu. Môžu trénovať tak, že ráno vstanú a do práce bežia. To je prípad košických bežcov, ktorí pacujú v železiarňach. Ráno spraví pätnásť kilometrov, naspäť domov tiež a na tých výkonoch to aj vidieť. Niekto má zase možnosť pravidelne trénovať. Darmo si ja spravím týždenný plán. Mnohokrát mi do toho prídu iné veci a plán nemôžem dodržať. Potom sa to prejaví na forme. Aj v zime, ak má človek zdravotný problém, podcení niečo, prechladne a už je odstavený. Ja si rád zahrám hokej, stane sa, že prechladnem a už toľko nenabehám. To sa okamžite prejaví, organizmus neoklamete."

Túto sezónu začal neskoro a tak má radosť z toho, že si zabehá pre zdravie, s priateľmi. "Pravidelne sa zúčastňujem olympiády pedagogických pracovníkov, kde som niekoľkonásobným víťazom disciplín od 800 metrov do päť kilometrov. Na stupňoch víťazov som stál aj tu v regióne, na imunskej pätnástke, či pretekoch v Prešove." Behal už v Maďarsku, Poľsku, Belgicku, Holandsku i Anglicku, Slovensko má zbehané takmer celé.

Celoročným cieľom sabinovského viceprimátora je príprava na košický maratón. "Chcel by som ho absolvovať, ak neprídu do cesty zdravotné problémy. Je to zážitok, akési vyvrcholenie bežeckej sezóny."

Rodina Rychvalských svojho "bežca" podporuje, aj keď on sám sa snaží venovať sa koníčku nie na úkor svojich blízkych. "Ak povie manželka, že potrebuje ísť do Prešova nakúpiť alebo niečo vybaviť, tak sa podriadim. Dobre, prídeme domov, pôjdem behať neskôr."

V sabinovskom regióne vraj nie je oblasť, ktorú by nemal zbehanú. Dokonca má zmerané aj jednotlivé trasy: "Keby sa ma niekto opýtal, že koľko je zo Sabinova napríklad na Švabľovku, tak mu to presne poviem. Niektoré úseky mám označené. V Čergove si nájdete trasy na každú stranu. Je to dobré. Ráno vstanete, idete do Drienice, viete, kde rastú huby, počas tréningu nazbierate a máte hneď na raňajky alebo na obed."

Viceprimátor nedá dopustiť na Tatry. Najradšej ich má v letnom období. "Mám schodené celé Tatry, zbehanú magistrálu. Bol som na Gerlachu, Lomnickom štíte, na Rysoch, Kriváni a ďalších štítoch i na všetkých vysokohorských chatách."

M. Rychvalský má ešte jednu funkciu. Je predsedom ZO Slovenského zväzu záhradkárov v Sabinove. Na vlastnej záhradke pestuje okrem ovocných stromov a okrasných rastlín, ktorým sa venuje manželka, hlavne netradičné plodiny. "Posledné dva roky som pestoval jednoročnú plodinu, takzvanú kanadskú borovnicu. Má veľké čierne bobule, ktoré dozrievajú na jeseň a zbierajú sa po prvom mrazíku. Keď sa zavaria, chuťovo sú na nerozoznanie od čučoriedok."