mája s programom Jarné hry na lúke. Novinkou tejto sezóny sú aj zapožičané kone a brička, ktorou sa budú môcť návštevníci prevážať po prírodnom areáli, prípadne si aj zajazdiť. Otváracie hodiny sa tiež nezmenili. Od pondelka do piatku je skanzen prístupný od 8.30 do 18. hod., len cez víkendy je otvárací čas posunutý na 10. hodinu. Skúsenosti z posledných rokov, ako nám potvrdil vedúci etnografického oddelenia SNM-MURK Michal Hvizd, hovoria o tom, že cestu do skanzenu si nachádzajú skôr zahraniční návštevníci, ako domáci. Aj počas našej návštevy sme počuli najmä poľštinu a nemčinu.
Vari aj preto vedenie múzea tento rok rozhodlo o ďalšej novinke. Pre Svidníčanov upravili vstupné tak, že deti zaplatia len 5 a dospelí 10 korún. Pre ostatných návštevníkov aj naďalej platí vstupné 60 a pre deti 30 korún. Na všetky podujatia, ktoré sa tam od mája do októbra konajú, nie je osobitné vstupné. V areáli nechýba oddychová zóna s preliezačkami pre deti, v inej časti sú krbové ohniská, kde sa dá opekať. Jednoducho, ideálne miesto na celodenný výlet.
Neveríte, že sa oplatí prísť a vidieť? Nuž, nám sa zdalo, že sme v uponáhľanom svete našli oázu pokoja, čistoty uprostred prírody, jednoduchosť a múdrosť našich predkov. Na ploche 10 hektárov areálu sú totiž sústredené najtypickejšie pamiatky ľudovej architektúry a bývania. V prenesených a zrekonštruovaných 59 objektoch malej a veľkej architektúry je inštalovaný typický ľudový nábytok, domáci inventár, tradičné pracovné nástroje a ukážky ľudového umenia. Zastúpené sú tu všetky typy hospodárskych budov, ako sú stodoly, chlievy, sýpky, senníky, pivnice, studne a podobne. V nich je tradičné náradie - vozy, pluhy, brány, súseky, koše na obilie a ďalšie. Nechýba ani vodný a veterný mlyn, dokonca pri potoku aj vodná píla, ale i kováčska dielňa. Areálu dominuje sakrálna stavba cerkvi z roku 1776 z Novej Polianky nazývanej aj Mergeška s bohatou interiérovou výzdobou.
Návštevníkov hneď pri vchode víta nefalšovaná furmanská krčma, kde sa môžu aj občerstviť. Pochádza zo Svidníka a bola kedysi na obchodnej ceste do poľskej Dukly. Takéto krčmy boli popri cestách rozmiestnené vždy na jednu hodinu jazdy s povozom. Boli akýmisi predchodcami motorestov. Tá v skanzene je plne funkčná aj keď starodávne zariadená. Tak napríklad sme si mali možnosť overiť, že v jej vozárni je naozaj prievan. Má totiž dva východy. Furmanom viac ako na vlastnom plnom bruchu záležalo na zvieratách a nákladoch na vozoch, a tak sa v krčme len najedli. Kone však obriadili vo veľkej vozárni, nakŕmili a napojili starostlivejšie ako seba, no a spali vo vozoch, aby dohliadli na náklad. Teraz sú vo vozárni, kde vošlo naraz 20 vozov, uložené ukážky vtedajších dopravných prostriedkov.
Stred pomyselnej dediny tvorí jarmočnisko a práve tam sa zvyknú konať kultúrne vystúpenia. Okolo sú stavby všeobecného prospechu ako škola a technické stavby. "Prvý objekt, ktorý sme sem doviezli, má pôvod v Kečkovciach. Výber sme robili na základe výskumov, aby boli zastúpené všetky obdobia a aby tu boli všetky varianty domov aj hospodárskych budov severnej časti východného Slovenska. Chcelo to modelovanie terénu a mnohé úpravy. Objekty a domčeky sme nielen zachránili premiestňovaním, ale museli sme ich aj inštalovať tak, aby ostali zachované ich pôvodné znaky. Dalo to veľa práce, ale všetko je funkčné a pôvodné," povedal nám M. Hvizd, ktorý pri tejto práci strávil naozaj veľa rokov.
V hospodárskych budovách sú však aj zvieratá, ako kravy, ovce, kozy, kone a z nich sa tešia najmä mestské deti. Veď dnes nemajú veľa príležitostí vidieť, ako sa kŕmia alebo doja kravy a čo všetko musel hospodár zvládnuť, aby bol sebestačný. Dedinčania tej doby boli totiž nezávislí od štátu. Koľko si na poli a v záhradkách vypestovali a koľko dobytka chovali, tak sa mali. Kupovali len petrolej a soľ. Za domčekmi sú preto aj obrábané záhradky a podľa agrotermínov ľudia môžu pozorovať, alebo si aj skúsiť, ako sa na nich pracovalo s pôvodným náradím. Síce sme si to neskúsili, ale keď sme videli náradie, musela to byť riadna fuška. V každom domčeku sú otvorené dvere, hoci je interiér chránený mrežou. Nechýba informácia o type období a pôvode stavby v slovenskom, ukrajinskom, nemeckom a anglickom jazyku. Na požiadanie však skupiny sprevádzajú aj lektori.
Najstarší domček pochádza z Uličského Krivého z polovice 18. storočia. Je to takzvaná dymňanka, lebo nemá otvor v stene, ani komín a je pokrytá slamou. Prekvapila nás nezvyčajne krátka posteľ v nej, ale ako nás Michal Hvizd poučil, vtedajší ľudia boli nízkeho vzrastu a spali v polosede. Iný dom z prelomu 19. -20. storočia z obce Jakubany v okrese Stará Ľubovňa bol tiež bezkomínový s otvoreným ohniskom v pitvore. Až neskôr v ňom pribudovali "šparhet". To už však museli zmeniť aj riad, aby mal ploché dno a zmeniť technológiu prípravy jedál. "Chceme pokračovať v úprave areálu, každý rok to však ide čoraz ťažšie z finančných dôvodov. Veľa vecí robíme svojpomocne a tak, aby to návštevníkov nerušilo. Pri vstupnom objekte za krčmou je teraz rozostavaná reštaurácia s ubytovacími kapacitami, aby sme turistom vedeli poskytnúť aj také služby," informoval nás Michal Hvizd o ďalších plánoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
