práce oslavovali v prvomájových sprievodoch s transparentmi a heslami o krajšej budúcnosti so Sovietskym zväzom. Za ten čas sa veľa zmenilo. Prvý máj sa stáva novým pamätným medzníkom. Síce opäť o krajšej budúcnosti, ale nasmerovanej opačným smerom.

V roku 2000 som na seminári Úradu vlády SR o integračných snahách a spustení informačnej kampane polemizoval o reálnosti nášho "skorého" vstupu do EÚ. Moju metodickú skepsu umocnila aj vtedajšia návšteva Bruselu. Po prvé faux pas hovorcu Güntera Verhaugena, ktorý si nás pomýlil so Slovincami, po druhé správa o Slovensku v Európskom parlamente. Hovorilo sa v nej o priepastných hospodársko-ekonomických regionálnych rozdieloch. Zaznelo tam, že Slovensko nie je iba Bratislava a že podmienkou úspešnosti nášho vstupu do EÚ je odstánenie tejto nerovnováhy.

Máme rok 2004, a môj "euroskepticizmus" sa nepotvrdil. Nezmazali sa však ani rozdiely, na čo som ako východniar čakal, neustále čakám a so mnou mnohí ďalší. Z toho vyplýva, že sa zmenil postoj a rétorika EÚ, a prijala nás na milosť.

V predvečer nášho vstupu sa Prešov niesol v znamení osláv. Oslavovať sa tu rozhodol aj premiér Mikuláš Dzurinda. Bohatý program spojený s koncertami populárnych skupín mal však vážnu konkurenciu. Osemfinálový hokejový zápas medzi Slovenskom a Ruskom (2:0). Symbolika ako vyšitá. Pridal som sa k tým, ktorí dali prednosť hokeju. S jeho výsledkami sme už niekoľko rokov vo vyspelej Európe a nielen v nej. Mrzí ma, že v propagácii našej krajiny navonok a zjednocovaní občanov vo vnútri hokejisti vysoko porážajú politikov.

Tohtoročný prvý máj bol krásny. Slnko rozdávalo svoje teplo už od rána. Môjho psa som zbavil troch krvilačných kliešťov, aby si tiež užil tento historický deň bez nepríjemností. Možno sa takým nezdal králikovi, ktorého som zodral z kože, aby skončil na ražni. Chutil znamenite. Pri pohľade na môjho sedemmesačného syna, ako sa snažil postaviť na vlastné nôžky a udržať stabilitu, mi napadla paralela s našou krajinou. Snáď bude životaschopná a plná energie, ako môj Adam.