farárovi, vedúcom Katolíckej misie v Paríži Imrichovi Tóthovi, ktorého sme pri návšteve metropoly na rieke Seine navštívili. Imrich Tóth pôsobil v Bardejove ako kaplán od roku 1995, potom v rokoch 1997 - 1998 bol na bardejovskej farnosti na sídlisku Vinbarg vo funkcii administátora. Bol pri tom, keď sa veriaci na tomto sídlisku rozhodli postaviť si kostol.

Vaša misia sa začala písať 1. júla 2000. Ako hodnotíte vaše doterajšie pôsobenie v Paríži?

- Je ťažké hodnotiť, lebo táto misia je úplne iná, ako pastorácia na Slovensku. Je špecifická, lebo sú tu ľudia od najstarších, ktorí sem prišli ešte po 1. svetovej vojne. Potom je tu skupina ľudí, ktorá prišla po 2. svetovej vojne, ktorá utiekla do Francúzska pred komunistickým režimom. Sú tu tiež tí, ktorí sa už narodili v Paríži, ale hlásia sa k vlasti, lebo jeden z rodičov bol Slovák. Tiež je tu vlna prisťahovalcov z rokov 1968 - 69 a v súčasnosti mladí študenti, 'oupérky' a stážisti. Hlavne je tu veľa mladých. Naša misia nie je totiž len duchovná oáza, ale aj kultúrno-spoločenská organizácia, lebo v Paríži nie je inštitút, kde by sa mohli mladí zo Slovenska stretávať, dať si kávu a porozprávať.

Koľko je pracovníkov v misii a kto ju financuje?

- Možno neuveríte, ale jediným pracovníkom som ja sám. My nie sme taká silná a početná misia, akú majú Poliaci, Španieli, Taliani, Portugalci a iné krajiny. Takže som tu pre pastoráciu Slovákov sám, nielen pre tých, čo žijú v Paríži, ale aj pre všetkých Slovákov po celom Francúzku. Keď organizujeme zábavu, prídu Slováci až z juhu Francúzka a zostanú u nás celý víkend. Inak s nimi komunikujem prostredníctvom časopisu. A čo sa týka našej existencie, jestvujeme z milodarov. Žijeme tu veľmi chudobne. Ale sú tu iné hodnoty. Fakt je však taký, že za všetko sa musí platiť, aj za kostol, kde sa konajú bohoslužby.

Ktoré úlohy misia plní?

- Nie je vyhradená len pre katolíkov, chodia sem aj z iných cirkví, ako z evanjelickej, babtistickej, alebo úplne neveriaci. Jednoducho sú zo Slovenska, majú záujem o slovenskú komunitu, tak prídu. Ide nám o to, aby sme vytvorili jedno veľké slovenské spoločenstvo. Veľakrát sa stane, že niektorí ľudia sú okradnutí a nemajú financie na návrat do vlasti, alebo sa ocitnú na ulici. Dáme sa im najesť a na čas ich prichýlime.. Takáto pomoc je v danom okamihu nevyčísliteľná. Je však pravda, že sa stali aj prípady, keď našu dobročinnosť zneužívali. Máme tu aj takých , ktorí sa starajú o starších občanov. Keď je v nedeľu omša, privezú ich do kostola na autách, potom máme spoločný obed, ktorý niekedy trvá do večerných hodín. Krajania sa v slovenskej katolíckej misii dobre cítia. Rád konštatujem, že máme tiež dobrú spoluprácu so slovenskou ambasádou v Paríži.

Zostanete v misii navždy, alebo sa vrátite na Slovensko?

- Ťažko je na to odpovedať. Niektorí kňazi tu zostali pár rokov, iní zase prežili život. Len čas ukáže, ako to bude.