vedľa bývalého lýcea, dnes múzea a knižnice. Kostol má jednu zvláštnosť, či atrakciu, o ktorej nevedia ani mnohí Sabinovčania - šikmú vežu.
Prvá písomná zmienka o Sabinove ako kráľovskej obci pochádza z roku 1248. Uhorský kráľ Ondrej III. v roku 1299 udelil Sabinovu tzv. spišské práva, teda voliť richtára, farára, právo súdu, lovu a rybolovu, oslobodil ho od daní, mýta, cla a vojenskej služby. Od roku 1405 sa Sabinov stal slobodným kráľovským mestom. Niekde do obdobia medzi týmito dvoma významnými medzníkmi pre Sabinov sa datuje aj vystavanie Kostola Sťatia sv. Jána Krstiteľa - pravdepodobne do 14. storočia.
Kostol vznikol na mieste starého pohrebiska, z ktorého sa zachovala aj bývalá kaplnka, postupom času zmenená na kostol Nanebovzatia Panny Márie. Je to kostolík hneď vedľa "veľkého" Kostola Sťatia sv. Jána Krstiteľa. V súčasnosti miestny rímskokatolícky farský úrad používa na bohoslužby obidva kostoly. Pri "veľkom" kostole postavili v roku 1657 zvonicu, ktorá dnes patrí mestu. Zvon pochádza z roku 1470.
Kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa postavili najskôr ako jednoloďovú stavbu, z ktorej sa zachoval vstupný portál na západnej strane i pôvodná krstiteľnica zo 14. storočia. Originál hlavného oltára z dielne majstra Pavla z Levoče sa dnes nachádza v Národnom múzeu v Budapešti. V sabinovskom kostole je jeho kópia. Od majstra Pavla z Levoče ostali v kostole tri pôvodné sochy učeníkov.
Keď bratrícke vojská v roku 1461 vypálili Sabinov, kostol úplne zhorel a roztavili sa aj zvony. V rokoch 1484 1518 ho neskorogoticky prestavali, z tej doby sa zachovali bočné krídlové oltáre. Začiatkom 16. storočia pristavili bočné portály. Hlavná loď dostala novú hviezdovitú klenbu s rebrovaním, ktorú v roku 1503 dokončil košický staviteľ Mikuláš Krompholz. Štyri rohové klenby v bočných lodiach vytvoril kamenársky majster Ján z Prešova. Poslednou úpravou tejto prestavby bolo postavenie orgánového chóru. V období renesancie pribudol južný vchod s predsieňou a severný bočný vchod i kamenná kazateľnica. Kostol neskôr vyhorel ešte niekoľkokrát. Veľké vnútorné úpravy sa konali ešte v rokoch 1938 1939, v 70. rokoch rekonštruovali hlavný oltár a v roku 1992 prebehla celková vonkajšia rekonštrukcia kostola od strechy, omietky, cez výmenu gotických okien a dverí, až po zníženie podlahy kostola.
V súčasnosti upravujú okolie oboch kostolov. Veľký kostol dostane nové lavice i dlažbu. Do malého kostola vedľa plánujú nainštalovať popri zariadení na zvukový prenos bohoslužieb z veľkého kostola, ktoré už majú, aj veľkoplošnú obrazovku.
"Kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa je jedným z posledných gotických kostolov v sabinovskom regióne. Spočiatku to bol rímskokatolícky kostol, počas reformácie ho mali evanjelici. Nasledovala rekatolizácia a súčasný stav je taký, že kostol patrí opäť rímskokatolíckej cirkvi," hovorí dekan rímskokatolíckej cirkvi v Sabinove Jaroslav Naščák (na snímke pred oltárom).
Potvrdil raritu kostola, vežu, ktorá je naklonená. Je to viditeľné na stene vo vnútri kostola. Na miestach, kde sa veža pripája k hlavnej lodi, je v línii spojov popraskaná omietka. Zvonka zase odklon veže potvrdzujú holuby. Z jednej strany ich výlučky padajú na strechu a stenu veže, na druhej strane zase na zem. Dekan J. Naščák fakt nakláňania dokáže vysvetliť aj fyzikálne. "Ak by sme spustili 'olovnicu' z vrcholu veže, na zemi by mala odklon od veže okolo 45 centimetrov. Podľa ľudí, ktorí tu ešte žijú, v roku 1936, keďže sa zistilo, že veža sa začína nakláňať, okolie na úpätí veže spevnili dvojmetrovou betónovou injektážou. Pri súčasnej rekonštrukcii okolo kostola odhalili okrem betónového spevnenia aj asi metrové základy inej stavby."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
