Operná speváčka, 26-ročná Zuzana Gardošová, preslávila svoje rodisko Sabinov na doskách doma i v zahraničí.

"Bolo to pokojné a milé dieťa, takých by chcel mať človek aj pätnásť," hovorí o nej s láskou mamka Magdaléna Gardošová. Ako šesťročná začala Zuzana navštevovať sabinovskú Základnú umeleckú školu, vtedajšiu ĽŠU. Najprv sa učila hrať na husle.

"Ani si už nespomeniem, čo bolo impulzom preto, aby som sa venovala spievaniu. Po troch rokoch som nastúpila do speváckej triedy pani učiteľky Slávky Kovalíkovej. Na konzervatórium som sa nikdy predtým nechystala, ale na podnet mojej spolužiačky, ktorá sa rozhodla ísť na tento typ strednej školy, som to skúsila spolu s ňou. Samozrejme sa to na prvý krát nepodarilo. Strávila som rok na sabinovskom gymnáziu. Vtedy už moje nadšenie pre spev čakalo len na prijatie na konzervatórium. Dostala som sa k profesorke Dagmar Lukáčovej, u ktorej sa začala moja 'vážna' hudobná dráha. Keď sa ma profesorka pri prvom našom stretnutí opýtala, prečo som sa rozhodla študovať spev, moja odpoveď znela, akoby som tú otázku čakala: 'Chcela by som spievať v opere Sydney!' Samozrejme vypleštila oči a pozrela sa na mňa veľavravným pohľadom," spomína Zuzana.

Počas dvoch rokoch na konzervatóriu v Košiciach pomaly zisťovala, že spev nie je taký ľahký, ako zdá. Mnohí si podľa Zuzkiných slov myslia, že je to len otváranie úst a ide to samo: "Príprava, alebo štúdium pozostávalo z dennodenného cvičenia a skúšania, lebo pochopiť to, čo vyškoleným tak ľahko ide, sa nedá za dva, ani za tri roky."

Po dvoch rokoch prestúpila na konzervatórium do Bratislavy, k profesorke Ivici Neshybovej, pri ktorej školu úspešne absolvovala: "Naozaj musím priznať, že nebyť jej, možno by som to vzdala oveľa skôr."

V Bratislave okúsila aj prvé koncerty, ktoré pre ňu znamenali niečo viac, ako tie školské. "Už ani neviem, kedy to bolo prvýkrát, a kde, ale každopádne jedným z dôležitých bolo moje prvé vystúpenie v Zichycho paláci, kde som mala polorecitál. Dnes mám pocit, že to bolo v pohode, ale pamätám sa na trému pred ktorýmkoľvek koncertom, či skúškou. Vždy som cítila srdce až v krku a nemohla som upokojiť dýchanie, čo je pri speve dosť závažný problém... Dopadlo to nakoniec vždy dobre, nestalo sa mi, že by som zrazu prišla o hlas. Len raz mi vypadol text. Vtedy, ako nás to profesorka učila, je dôležité nedať nič najavo. Treba hlavne spievať ďalej, akoby sa nič nestalo. Tak som spievala ďalej, ale keď som trikrát zopakovala jednu slohu, asi si to poslucháči aj všimli... no odchádzala som, akoby bolo všteko v poriadku," smeje sa Zuzana.

Tvrdí, že konzervatórium je typom školy, ktorá človeka pohltí celého, ak chce niečo dosiahnuť: "Nie nadarmo sa hovorí, že operný spev je celibát. Súhlasím s týmto tvrdením a sama potvrdzujem, že to chce veľkú dávku trpezlivosti, nervov, odvahy, a často aj exhibicionismu a akejsi dravosti. Presadiť sa v dnešnej dobe, keď spievajú nielen speváci, ale aj herci, moderátori, prezidenti, modelky a iní, je naozaj veľmi ťažké."

Preto voľný čas a víkendy, ktoré trávia mnohí stredoškoláci poobede doma či vonku, strávila Zuzana v škole: "Mali sme tam aj kuchynku, takže nebol problém."

Počas školy absolvovala množstvo koncertov na Slovensku, v Čechách, v Nemecku a Taliansku. "Moja prvá opera bola Slúžka paňou od J. B. Pergolessiho, v origináli "La serva padrona", ktorá mala dve reprízy a rola Serpíny mi sadla ako uliata. Potom som hrala Amora v Gluckovej Euridike a Orfeovi. Momentálne pracujem na Gazznigovej opere Don Giovanni, ktorá by mala uzrieť svetlo sveta budúci rok."

Popri štúdiu už päť rokov učí na súkromnej základnej umeleckej škole v Bratislave. Po skončení konzervatória sa stala študentkou pedagogickej fakulty: "Zmenila som 'žáner' a venujem sa talianskemu jazyku, ktorý ma chytil ešte počas konzervatória. Taliančina je pre spevákov ako šariština pre východniarov."

V najbližšom čase Zuzku čakajú štátnice, takže spev musela na chvíľu odložiť: "Je to však čosi, čoho sa po 10 rokoch, ktoré som doňho investovala, nedá opustiť zo dňa na deň. Pre spievanie som sa snažila urobiť maximum. Nepodarilo sa mi zatiaľ zakotviť v divadle, ale pevne verím, že v budúcnosti tam spievať budem."