nad obcami Banské a Jusková Voľa (okres Vranov nad Topľou) sme sa za vtákmi vybrali s Jozefom Fialom. Vranovčan sa ornitológii venuje šestnásť rokov. Dnes ho aktivity spojené s pozorovaním vtákov živia. "Špecializujem sa na lesné vtáky. Už desať rokov sa venujem vplyvu štruktúry a kvality lesa na zloženie vtáčieho spoločenstva. Hoci sa tvárime, že máme štyridsaťpercentnú lesnatosť, v niektorých lesoch u nás vtáky takmer vôbec nežijú, kým v iných sa to nimi priam hemží," tvrdí ornitologický ekológ, z Leso-ochranárskeho zoskupenia Vlk. Všetko je závislé od veku a zloženia lesa.

Prvého lietajúceho obyvateľa bukového lesa sme našli v búdke asi šesťdesiat metrov od cesty štátnej cesty vedúcej naprieč slanským pohorím. Z hniezda pridrôtovaného k buku vykúkali tri mladé sovy. Podľa ornitológa Fialu sa už o chvíľu môže stať, že vypadnú, aj keď ešte nebudú lietať. Sedia potom ticho v kríčku, kým nedorastú a nezačnú lietať. Stará sova sa aj mimo hniezda o svoje potomstvo stará. Pre človeka sa v tom čase stáva nebezpečná, svoje mladé si chráni. Sovy nalietavajú priamym útokom na hlavu. "Najhoršie je, keď si malé sovy ľudia berú domov v domnienke, že ich zachránia," tvrdí vtáčkar.

Sovy sa toho roku môžu tešiť na bohatú nádielku hrdziakov lesných. Malé hlodavce sú premnožené v dôsledku úrodného bukového roku. Lesy nad Juskovou Voľou patria k tým, ktoré sovy neopustili. V niektorých miestach pripomínajú prales s mŕtvymi kmeňmi. Rozpadávajúce telá statných bukov tvoria "bytovky" pre obyvateľov lesov. "Starý rozpádavajúci sa strom zohráva v lese najdôležitejšiu úlohu. Nasťahujú sa do neho mravce, začnú tam rásť huby, lišajníky, machy, urobí si tam dutinu ďateľ, keď ju opustí, nasťahuje sa tam sýkorka, v bútľavej diere na vrchole si urobí hniezdo sova..."

S bývaním museli sovám vo vyčistenej mladej bučine nad Banským pomôcť ornitológovia. Jozef Fiala vo svojom rajóne pozoruje päťdesiat búdkových hniezdisk. V Slanských vrchoch hniezdi podľa neho dvesto až štyristo sov dlhochvostých. Najväčšia z lesných sov nie je konkurentom pre ostatné dravce. Rada si zapoľuje najmä na menšie lesné spevavce. "Taká sojka či drozd, keď zbadajú sovu, začnú strašne vrieskať. Nemajú sa radi." Búdku určenú sove niekedy osídli aj brhlík, ktorý si veľký otvor zmenší dokonalou maltou. Z blata a slín si jej vyrobí aj kilo.

Pri hrebeňovej túre od Banského po Juskovu Voľu sme sa dozvedeli, že Jozef Fiala trávi v lese počas sezóny polovicu všetkého svojho času. Vo svete lesných vtákov zostáva aj tri noci za sebou. "Najvyššia aktivita v lese je veľmi skoro ráno." Všetky spevavce, ktoré v slanských lesoch žijú, pozná Jozef Fiala po hlase. "V dobrom prírodnom lese žije tridsaťpäť až štyridsaťpäť druhov vtákov, na desiatich hektárov. V jednoduchom lese žije len pinka a červienka."

S niektorými vtákmi dokáže Vranovčan komunikovať. Tvrdí, že len polovica z nich spieva vlastnú pesničku. Niektoré svoje party dopĺňajú prebratými, presne ako v populárnej hudbe. Sojka vychŕli repertoár všetkých susedov, pridá psa aj mačku.

Časť pralesa nad Juskovou Voľou tvorí predpoklady pre život všetkých druhov lesných vtákov žijúcich na Slovensku. Hniezdi tu orol krikľavý aj orol kráľovský, po kríčkoch poletuje žltochvost. Každú chvíľu čakajú, že tu zahniezdi sokol. Jozef Fiala sa snaží, aby oblasť zaradili do štruktúry Evolučných lesov v rámci europrojektu Natura 2000. Rezervácia bude mať názov Medvedzia. Pochádza zo starého mena prirodzeného lesa nad Juskovou Voľou.