stáť na doskách, ktoré znamenajú svet. Medzi hercov amatérov patrí aj Peter Rusinko (29).

Prezradil nám, že keď si hľadal nejaké záľuby, ktorým by som sa mohol venovať, objavil divadlo. Presnejšie povedané, doviedla ho k nemu kamarátka Sandra. Okolo divadla sa motá už šesť rokov. Začínal ako osvetľovač. Postupne prekonal trému a začal hrať. "Do divadla som išiel kvôli tomu, že som sa rozišiel s priateľkou, a nemal som s kým tráviť voľný čas." Na otázku, či vďaka divadlu stúpol oňho záujem u nežnejšieho pohlavia, odpovedá so smiechom: "Neviem o tom, ale ak by mala nejaká záujem, môže sa ozvať."

NO-TAK uviedlo 17. apríla premiéru komédie Carla Goldoniho Sluha dvoch pánov. V nej sa hlavnej postavy, sluhu Trufaldina, zhostil práve Peter.

"Prišiel som so svojím pánom do Benátok a bol som strašne hladný. Môj pán však lietal stále horedole. Potom sa objavil druhý pán, ku ktorému ma hnala vidina možnosti najesť sa, a samozrejme aj vidina peňazí. Musel som to riešiť tak, aby sa o tom nedozvedeli, lebo by som prišiel o všetko, čo som mal. Dva obedy, dva platy, takže som musel byť aj špekulant." Nakoniec sa zaľúbil do slúžky Smeraldini, s ktorou sa oženil. Ešte pred tým vyšiel s pravdou von a všetko sa skončilo hepyendom.

"Bola to ťažká úloha. Mal som z nej strach, byť toľko na javisku... Myslel som si, že sa nenaučím tak veľa textov. Keď mi už ale režisér dal tú úlohu, nechcel som ho sklamať a ani partiu, ktorá mi pomohla. Ako sa hovorí - môže byť zlý šéf, ale keď je partia dobrá, ináč sa pracuje. My máme to šťastie, že v našom prípade je aj šéf dobrý."

Peter je vyučený nástrojár, ale k železu ani nepričuchol. Zavoňalo mu mäso. "Otec robil mäsiara, tak ma zobral k sebe pracovať. Urobil som si kurz predavača rozličného tovaru. Pri otcovi to bola najlepšia škola, lebo som sa učil rovno v praxi."

Mäsu teda musí rozumieť perfektne... "Obchodu áno. Rok som robil aj na bitúnku. Bol som pri tom, keď sa zabíjali prasatá. Už keby prišlo k tomu, že musím, vedel by som to urobiť, aj spracovať mäso."

Páči sa mu viac pri klobáskach alebo na javisku? "Pri klobásach je to stereotyp, ktorý ma trochu ubíja. No na javisku sa niečo deje. Nerobí mi problém komunikovať s ľuďmi. Ale byť od rána do večera za pultom, potom prísť domov k televízoru... Okolo divadla je život. Človek sa niečo naučí, ponúkne to divákovi, a on počúva. To je tá výhoda. Zákazníkovi môžem radiť, ale keď má svoj rozum, tak ma nepočúvne a urobí si po svojom."

To, že ho ľudia poznajú z javiska, sa mu vraj na rozširovaní klientely neodráža. "Mám svoju stálu klientelu. Aby prišiel niekto len preto, že ma videl v divadle, to asi nie."

Peter sa učí divadelné testy aj počas práce, ale najlepšie mu vraj idú do hlavy priamo na javisku. Zákazníkom monológy z hier neponúka, ale ako vraví:

"Každý z nás v živote hrá svoje malé divadielko. Ako povedal Shakespeare: Svet je veľké javisko na ktorom každý hrá svoju úlohu." Tento výrok visí na nástenke v kancelárii jeho mäsiarne.