Bukovej hore v okrese Stropkov. Jeho históriu i prítomnosť zmapoval vo svojej knihe Letopis Bukovského monastyra a historické zmienky o iných baziliánskych monastyroch na východnom Slovensku (vyšla v tomto roku) bazilián Jozafát V. Timkovič, pôsobiaci v Monastyre Rádu Svätého Bazila Veľkého v Prešove.

Historické korene tohoto baziliánskeho rádu patriaceho do gréckokatolíckej cirkvi siahajú do 4. storočia. Je jedným z najstarších rádov východnej cirkvi v kresťanskom svete.

Baziliánsky monastyr na Bukovej Hore sa nachádza na malebnom kopci obklopenom listnatými hájmi v nadmorskej výške 345 metrov nad obcou Bukovce v okrese Stropkov.

Keď v 9. storočí prišli cyrilometodejskí baziliánski mnísi (kalugeri) do našich podkarpatských krajov a zakladali svoje monastyry predovšetkým na starých kultových miestach, vytláčali pohanský krvavý kult býka a nahrádzali ho pravou vierou v Isusa Christa. Z tohto obdobia sa zachovala obyčaj stavať na cerkovných vežiach kríž umiestnený nad polmesiacom (čo sú zároveň rohy býka či kravy). Bol to symbol víťazstva Christovej viery nad pohanstvom.

Presné založenie monastyra nie je známe. Jeho dejiny pravdepodobne siahajú do cyrilometodejských čias, teda do 9 - 10 storočia. Ľudové podanie hovorí, že jeho zrod je spojený s menom baziliánskeho pustovníka Arsenija Bosaka a so zázračným uzdravením slepca, ktorý prišiel z blízkej Haličiny na jarmok do Stropkova. Krátko na to jeho príbuzní s obyvateľmi Bukoviec postavili na znak vďaky kaplnku. Neskôr dedinčania pomohli pribudovať aj malý domček. Táto pustovňa dala základ vzniku monastyra. Najstaršia zachovaná písomná zmienka je z roku 1738. Monastyr však už existoval pred Rákoczyovým povstaním (1703 - 1711).

Pomimo Bukovslého monastyra viedla medzinárodná strategická cesta zvaná Jozefínka, ktorá bola prebudovaná za cisára Jozefa II. (1780 - 1790), odtiaľ aj jej názov. Spájala Stropkov, Krajnú Poľanu a poľský Barwinek. Bola súčasťou transkontinentálneho ťahu spájajúceho Baltické more so Stredozemným. V minulosti bola mimoriadne rušná, lemovaná veľkým počtom hostincov a prepriahacích staníc. Jednou z týchto staníc sa stal aj monastyr na Bukovej hore. V polovici 19. storočia stratila svoj význam, lebo boli vybudované iné dopravné tepny.

Historik Hadžega spomína, že ešte začiatkom 20. stor. bola v monastyre čaša zo 17. stor., ktorá patrila k starým artefaktom spred Rákoczyovského povstania. Nikto nevie, kde sa nachádza dnes. Medzi najstaršie známe artefakty patrí starodávny, z dreva vyrezávaný baldachýn stojaci nad prestolom kaplnky (dnes zasvetenej Čestnému Krestu). Pochádza pravdepodobne z doby Jozefa I. 1705 - 1711.

Staroslovanský nápis vyrytý na jeho hornej strane hovorí: "Veľký Vasilij moli Boha. Hospoda slávy všetkých bezzákonní na kríž pribili. Daruj, Hospody, cisárovi Jozefovi I. zvíťaziť nad nepriateľmi. Ráč národu rusínskemu, Christe, dať spasenie." Baldachýn bol reštaurovaný a postavený v kaplnke v roku 1998.

Do roku 1990 boli baziliáni na uzemí vtedajšieho socialistického Československa zakázaní. Nesmeli sa preto oficiálne na Bukovej Hore ani ukazovať. Po tomto roku, keď im bolo štátom znovu uznané právo existovať, začali tu organizovať odpusty a Cerkov Vozdviženija Čestnaho Kresta materiálne obnovovať.

Vďaka vynaliezavosti trebišovských baziliánov bol 9. septembra 1999 postavený najväčší cyrilometodejský trojramenný gréckokatolícky oceľový kríž na svete. Váži dve tony, nad zemou sa týči do výšky 8,5 metra. Na jeho čelnej strane je vyrytá rytina gréckokatolíckeho veľkomoravského kríža s Presvätou trojicou, ktorý sa nachádza na dnešnej desaťkorunáčke.

Do Guinesovej knihy rekordov nebol zapísaný, pretože v nej nemali príslušnú kategóriu. Do vnútra kríža vložili baziliáni po rusínsky písaný odkaz pre tretie tisícročie, v ktorom sa okrem iného píše, že v Bukovciach žijú rusínski gréckokatolíci, ktorí sa medzi sebou rozprávajú po rusínsky. Do kríža boli vložené aj súčasné slovenské mince pre ľahšie datovanie nálezu v budúcnosti. Posvätený bol o desať dní neskôr počas odpustu Vozdviženija Čestnaho Kresta.

V roku 2001 bola na 700-ročnom dube, ktorý sa dodnes vypína na odpustovom mieste, upevnená kópia čudotvornej ikony Krásnobrodskej Bohorodici namaľovaná na plechu. Dub má obvod 5,2 metra a priemer koruny je 29 metrov.

Bukovský monastyr bol vo svojich známych dejinách trikrát zničený. Počas Rákoczyoho povstania začiatkom 18. stor., počas I. svetovej vojny 1914 - 1918 a v 50. rokoch 20. stor. Dvakrát bol obnovený. Otázka znie, či bude aj tretí krát?