československých futbalistov, Bardejovčanovi Jozefovi Bombovi najvýznamnejšie ocenenie mesta - čestné občianstvo i Cenu primátora mesta. Ocenenie mu bolo udelené z príležitosti jeho životného jubilea - 65 rokov. "Fakt som s takým niečím nepočítal, veď sa vymenili generácie," vyznal sa oslávenec.

Futbal pre Jozefa Bombu, ako hovorí, znamenal hru a nič iné. S úsmevom poznamenal, že od atletiky prešiel k futbalu preto, že pri ňom bola väčšia sláva. "Veď nielen športovci, ale aj umelci robia veci pre slávu, alebo pre peniaze."

Zo svojich úspechov si najviac cení to, že hral za mužstvo Európy, a tiež, že hral na Majstrovstvách sveta v Chile. Zaspomínal si aj na vlastný gól. "U mňa to bolo bežné, za karieru som ich dal šesť." Vlastný gól sa mu podaril aj v čase keď hral za Bardejov. "Diváci mi zatlieskali, bol som najlepší hráč na ihrisku. Hrali sme proti Sparte u nich."

Dnes Jozef Bomba radšej ako futbal pozerá v televízií atletiku. "Futbal už nie je taký, ako za mojich čias. Neviem mu prísť na chuť. Nikdy nedopozerám celých 90 minút."

V Bardejove, kde svoju aktívnu futbalovú kariéru začínal i končil má Jozef Bomba veľa priateľov. Rád si zaspomína na Jožka Tarcalu, ktorý zastáva funkciu prezidenta Klubu priateľov bardejovského futbalu a tiež na Miška Peteju, ktorý už nie je medzi živými. "Bardejovčania sa ukázali ako priatelia, lebo zo športového sveta si málokto spomenul na Jožkove narodeniny," podotkla manželka Eva.

Na otázku, prečo je futbalový svet taký nevďačný, poznamenal Jozef Bomba, že stále prichádzajú noví, zaujímavejší hráči.

V Bardejove žije jeho mladší brat. Stretávajú sa menej, nedovolí mu tro jeho zdravotný stav. On žije s manželkou v Košiciach. Pani Eva je novinárka (čitatelia denníkov Sme a Korzár meno Eva Bombová s určitosťou poznajú - pozn. autorky.)

"Jožko, ako bývalý športovec je bojovník. Bojuje aj s chorobou, napriek tomu, že pohyb mu robí ťažkosti, snaží sa cvičiť a nepoddať sa. Pokiaľ však potrebuje pomoc, tak je to samozrejmé," hovorí manželka a dodáva: "Sme spolu štyridsať tri rokov, a nielen v šťastí, ale aj v nešťastí, stále sa máme radi. Sme radi, že máme jeden druhého."

Tiež, sme boli zvedaví, či nikto v rodine pokračuje v športovej tradícií. "Syn sa jeden čas venoval hokeju a teraz kulturistike. Máme však tretieho vnuka, šesťročného Jožka, a ten je tak živý, že zrejme z výchovných dôvodov bude nevyhnutné zamestnať ho futbalom," uviedla pani Eva. "Len škoda, že starý otec ho nemôže naučiť nožničky a vykĺzovačky."

O oslavách manželových narodením nám povedala, že bola torta a na nej lentilky, lebo od 65 sviečok, to by sa bola roztopila. "Tiež nám pribudli tri nové mačky do zbierky sklenených a porcelánových a všelijakých iných mačiek. Už ich máme 153."

Napokon nám pani Eva porozprávala, ako sa s Jožkom zoznámili. Na východ Slovenska, keďže pochádza od Banskej Bystrice, došla s rodičmi. "Otecko prišiel ako evanjelický farár do Prešova. Ja som hrávala basketbal a náš tréner dbal na atletiku. A raz som bola očitým svedkom toho, ako Jožko v montgomeráku skočil do výšky 176 centimetrov. Prišiel človek na štadión a montgomeráku a v mokasínach a skočil. Myslím, že to bola láska na prvý pohľad, a keď pripočítam roky, čo sme spolu chodili, tak nám už vydržala 48 rokov."

* * *

Životopis JUDr. Jozefa Bombu

30. marca oslávil šesťdesiatpäť rokov. Má na konte vyše 250 stretnutí v I. československej lige, 45 v II. celoštátnej lige, 12 v dorasteneckej a 13 v seniórskej reprezentácií ČSR. Účasť na VII. MS v Chile (1962) a štart vo výbere Európy v spoločnosti takých svetových futbalových osobností, ako boli Jašin, Eusebio, Boby Charlton.

Najprv sa venoval ľahkej atletike. Výkony, ktoré dosiahol boli viac ako sľubné. Ako 17-ročný už hrával v základnej zostave TJ Slavoj Bardejov. V roku 1957 bol v základnej zostave na dorasteneckom turnaji UEFA. Po maturite, ako mladý futbalista už mal za sebou tri prestupové lístky - Slovan, Trnava, Prešov, kde pobudol do roku 1966. Keď Tatran vypodol z ligy.

Ako reprezentantovi ČSR mu bolo doporučené prestúpiť do prvoligového klubu. Rozhodol sa pre VSS Košice. Reprezentačný dres seniorov ČSR

obliekol prvýkrát spolu s legendárnym Andrejom Kvašňákom. Na MS v Chile sa ČSR umiestnilo na druhom mieste a získalo strieborné medaily.

Najväčšej pocty sa mu dostalo od trénera svetového mena Nemca Helmuta Schöna, ktorý ho nominoval do mužstva Európy na zápas proti Škandinávií v máji 1964, vyhrali 4:2. Bomba bol vynikajúci obranca a to vďaka svojej mimoriadnej pohyblivosti a rýchlosti. V roku 2002 bol poctený titulom Futbalista 20. storočia okresu Bardejov.