neprekvapilo, keď sme sa dozvedeli, že jeho životným krédom je - žiť naplno. Vari aj preto ho nezlomili žiadne životné prekážky, rany osudu, či zdravotné problémy. Život sa naučil prijímať pragmaticky. Z trápení duše ho najčastejšie vyliečila paleta a štetec. Do obrazov vložené odpozorované detaily čarodejky prírody, dedinské pracovné motívy, ale aj intarzie z jeho dielne potom otvárali srdcia jeho blízkym aj priateľom. Napokon, má za sebou nielen tri autorské výstavy, ale zúčastňoval sa pravidelne aj neprofesionálnych súťaží a kolektívnych výstav doma aj v zahraničí.

V týchto dňoch vystavuje v Podduklianskom osvetovom stredisku súbor 42 ikon pod názvom Duchovná krása. Maľoval ich dva roky a ako nám povedal, netušil, že ich raz bude vystavovať. "Prišlo to akosi samo. Pred rokmi som maľoval interiér kostola v Porúbke a tam som objavil silu a krásu ikon. Niektoré poškodené som najprv opravoval a potom som pocítil túžbu písať ich. Lebo ikony sa píšu. Práca na nich sa nedá oklamať. Ikonopisec nad nimi strávi celé hodiny trpezlivej práce a prežíva to intenzívnejšie, ako maliar. Cíti ich silu a čerpá duševné uspokojenie."

Pracoval s predlohou, ale ako vraví, v každej ikone je jeho originálny rukopis a kus duše so všetkými pravidlami, ktoré sa musia dodržať. Mimochodom, reštauroval už päť kostolov a aj niektoré vystavené ikony sú už objednané. Napríklad do ikonostasu v Krásnom Brode.

Andrej Uram-Murín roky pôsobil ako učiteľ. Krátko v Stropkove, ale väčšinu produktívnych rokov vo Svidníku. Učil matematiku a výtvarnú výchovu. "Všetko spolu súvisí. Neverili by ste, ale matematika je nutná pri tvorbe. Geometria a perspektíva mi pomohla pri kompozícii obrazov, využil som predstavivosť aj zmysel pre matematické detaily. Viete, keby som nemaľoval, asi by som sa utrápil. Aj teraz, keď denne tvorím, mám pocit naplnenosti a nerozmýšľam o chorobe a iných problémoch."

Prezradil nám tiež, že keď má občas mrzutú náladu, alebo je nervózny, zavrie sa v svojej dielničke, niekoľko hodín ponorený do vlastných myšlienok pracuje a je mu opäť dobre. Trochu sme ho pošteklili a opýtali sa, či sa nebojí pribúdajúcich rokov, hoci ani trochu nevyzeral na sedemdesiatnika. Ani tak nepôsobil. "Nie, nie. Nič sa nekončí. Mám ešte veľa plánov. Koniec bude až tu nebudem."

Inak pochádza z Habury. Je najmladší z troch synov a v spomienkach sa vrátil k humorným situáciám, ktoré niekedy prežíval v súvislosti so svojim zdvojeným priezviskom. Napokon, je to stále neobvyklé. V mladosti ho občas pokúšalo predstaviť sa len ako Uram, alebo len Murín. Časom sa stalo, že niektorí ľudia boli z toho zneistení a niekedy musel na dôkaz ukazovať rodný list.

Zaujímalo nás tiež, či medzi blízkymi alebo bývalými žiakmi našiel nasledovníka vo výtvarníctve. "Mám synovca, ktorý sa venuje krajinomaľbe. Učí v Spišskej Novej Vsi a keď sa stretneme, často o krajinkách hovoríme. Plánujeme, že raz budeme maľovať spolu, ale zatiaľ sa nám to nepodarilo."

Pracovný elán, množstvo životných skúseností a zážitkov je pre Andreja Urama-Murína výzvou na to, aby paletu a štetec ešte dlho neodložil.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári