predčasných voľbách. Čím nudnejšia bola kampaň, o to prekvapujúcejšie boli výsledky. Nedá sa pri nich na chvíľu nezastaviť.

K prezidentským voľbám len krátko. Favorit Eduard Kukan do druhého kola nepostúpil, stretne sa v ňom duo Mečiar - Gašparovič. Príčiny neúspechu Kukana sú viac-menej zrejmé. Na margo jeho strany SDKÚ sa toho popísalo dosť, žiada sa však spomenúť aktivity všetkých tých, ktorí toľko básnili o malých a menších zlách, až majú vo finále dve veľké "dobrá" a včuleky nech sú múdri. Všetko nasvedčuje tomu, že v druhom kole bude účasť voličov omnoho menšia než v prvom, čo zrejme bude mať za následok víťazstvo Mečiara. Ale nech. Inštitút priamej všeobecnej voľby je v zásade dobrý, a tento princíp je dôležitejší a prednejší než akákoľvek persóna.

Ešte poznámočka k argumentu niektorých "mudrcov", že účasť na voľbách bola nízka preto, lebo bolo pekne a ľudia dali prednosť záhradkám - to je riadny blud. Keď ľudia chcú svoje právo využiť, prišli by, aj keby krúpy padali. A naopak. Žiada sa ešte spomenúť odchádzajúceho prezidenta Rudolfa Schustera. Keby bol povedal, že nekandiduje, všetci politici do nohy by mu poďakovali za to, že v období zavŕšenia integračných procesov stál na čele štátu a na jeho vylomeniny (a bolo ich nemálo) by sa zabudlo. Ale kdeže by Schuster odišiel so cťou a poctami. Teraz odchádza zahanbujúco ako zmoknutý pes, ktorý je všetkým len na smiech, ale tak mu treba.

Iná káva bolo referendum. Jeho neúspech sa dal očakávať. No to, čo predvádzal po jeho skončení súdruh Fico, je už námet pre psychológov, nie politológov. Predseda Smeru stratil posledné zvyšky súdnosti, ak nejakú vôbec mal. Označiť neplatné referendum za úspech Smeru môže len ....Fico.

Pre oživenie pamäte pripomeniem pár jeho ťahov. Jedno také referendum už Fico podporil v minulom volebnom období a tiež sa vykrúcal zo zodpovednosti. Pamätám sa na televíznu debatu Presilovka v prešovskej TV Vega, kde sme boli štyria novinári vs. Fico, ktorý mal vtedy vysoké preferencie (čo má stále). Podotkol som, že vo voľbách zvyknú byť voliči konzervatívnejší, a tak zrejme Smer nezíska toľko percent, koľko vykazuje v prieskumoch. Politik Fico sa vtedy rozčertil, že vraj je to iba moje "zbožné prianie" (citát), a že získa ešte viac percent. Ako to dopadlo, sme videli.

Aj po voľbách chodil predseda Smeru ako bludná ovca a hovoril, že nič nie je isté, hoci každému, kto vie narátať do 150 bolo jasné, že Smer sa do vlády nevmestí. Keď na to (asi po troch dňoch) prišiel, vyhlásil, že voľby boli "úspešné pre Smer" (vidíte tú paralelu s terajším "úspešným" referendom?) a strana odchádza do opozície (akoby mala na výber).

Pre poriadok - terajšie referendum bolo pre Smer neúspešné, iná interpretácia neexistuje, pravidlá hry predsa boli jasné. Aj pred plebiscitom na tlačovke v Prešove predseda Smeru bohorovne vyhlasoval, že referendum platné bude. Nie je.

Bojovník Robert sa však nevzdal. Na funkciu premiéra sa trasie ako panna pred súložou, ale nedarí sa mu. Nepomohli ani Flašíkove billboardy vyzývajúce voliť Fica na premiéra, teraz utrpel v ceste za svojim snom ďalšiu porážku, hoci ju (znovu) interpretuje ako úspech. A dovolím si, posmelený siláckymi výrokmi predsedu Smeru, vysloviť ešte jednu predpoveď a podpísať sa pod ňu. Robert Fico v politike nikdy nebol (aj keď sa tak tváril) reálne nič viac, nič menej, než radovým poslancom. Podľa mňa sa mu jeho sen o kresle predsedu vlády nesplní. Napriek vysokým preferenciám. Otázkou totiž je, kto už by si s ním do tej vlády sadol? Možno skončí podobne ako český politik Lux (nech mu je zem ľahká). Ten sa tiež už viackrát videl v premiérskom kresle, ale nikdy doň nezasadol.