stoličku mestského úradníka so skúsenosťami z armády, pracoval dokonca aj ako šofér a sedem rokov bol vo funkcii riaditeľa spolku Slovenského červeného kríža vo Vranove nad Topľou.

"Keď porovnávam svoju poslednú prácu učiteľa s prácou prednostu, jednoznačne môžem povedať, že nové miesto mi zaberá podstatne viac času. Širší je aj záber. Práca prednostu nie je len vo vedení úradu," tvrdí.

Zo školy si Miroslav Benča do mestského úradu priniesol reálny pohľad na prácu učiteľov, ktorých dnes mesto zamestnáva. Žiaci mu však chýbajú. "Minimálne prvý polrok mi bolo clivo. Teraz to už beriem profesionálne."

Neveľká zmena nastala vo výške prednostovho príjmu do rodinného rozpočtu. Zvlášť, keď si uvedomíme, že práca prednostu si vyžaduje oveľa viac času mimo rodiny ako práca učiteľa. Časy, keď bol doma stopercentne o tretej popoludní, sú dnes preč. "Skončenie úradných hodín na pracovisku neznamená, že som skončil v práci." Manželka Eva sa s novým spôsobom fungovania otca rodiny stotožnila. "Je taká zlatá, že jej to nepotrebujem vysvetľovať. Akceptuje, že pracujem na takom mieste. Nemá radosť, že nevie kedy, kde a ako budem vyťažený, nikdy však z jej strany nepadla žiadna výčitka."

Rodina Benčovcov stojí dnes pred splnením svojho desaťročného sna. Za potokom v Hanušovciach nad Topľou sa im podarilo postaviť dom. Kolaudácia a sťahovanie sú na spadnutie. "Počítam s tým, že do dvoch mesiacov budeme bývať v novom dome." Stavbu zvládol za dva roky sám s pomocou otca, svokra a brata. Predprípravu súvisiacu s projektom a úpravou pozemku pripomínajúceho džungľu robili v posledných desiatich rokoch. Do domu venovali Benčovci všetku energiu a peniaze. Dnes staviteľ tvrdí, že domček svojpomocne postavili za 800-tisíc korún. "Je to jeden z najmenších domov, ktoré sú v Hanušovciach. Som striktne pragmatický človek. Aj projekt domčeka, ktorý sme robili s manželkou, sme si u architekta nechali už len prekresliť. Rozmerovo je málilinko väčší než trojizbový byt, ktorý sme obývali. Hovorím tomu, že som byt maximálne minimalizoval."

Voľnočasové aktivity prednostu sú v najväčšej miere zamerané na rodinu a šport. Napriek tomu priznáva, že piatkový večer patrí papučovej kultúre pred televízorom. Zo športov sa v zime venuje zjazdovému lyžovaniu, v lete nevynechá možnosť ísť si zaplávať a turistiku. "Dovolenka pri mori ma neláka. Radšej si odbehnem na dve - tri hodiny na Domašu, zaplávam si a idem naspäť. Že by som vedel vylihovať na pláži, to si neviem ani predstaviť."

Prednosta Benča vyštudoval vojenskú akadémiu, je nadporučíkom v zálohe. Prešiel niekoľkými povolaniami, ktoré zakaždým znamenali rapídnu zmenu pôsobenia. "Páči sa mi filozofia, ktorú nám prednášali Nemci v Červenom kríži. Človek má v jednej pozícii ostať jedno, maximálne dve funkčné obdobia. Stotožňujem sa s tým. Po určitom období človek v zamestnaní stagnuje. Čo chcel, to mu už dal."

V súvislosti s prácou odmieta akékoľvek predsudky. Pracovné pozície nerozdeľuje na dobré a zlé. Keď dobrovoľne končil s armádou, pracoval dva roky ako vodič nákladného auta v drobnej prevádzkarni pri mestskom úrade. "Chodil som po konkurzoch a na sedem rokov zakotvil ako riaditeľ v Červenom kríži."

Riaditeľskú funkciu opustil kvôli práci učiteľa, ktorú vystriedal post prednostu mestského úradu. V súvislosti s prácou sa odváži tvrdiť, že aj na východe Slovenska je jej dosť. "Ľudia však veľmi špekulujú nad tým, že ja takú robotu nechcem. Nemal som pocit krivdy, ani neuplatnenia, keď som nahadzoval cement na auto. Rád spomínam na ten čas. To bolo jediné obdobie, keď bola moja myseľ absolútne čistá."