manažovaním mládežníckej organizácie na gymnáziu. Stal som sa členom mestskej organizácie SZM a robili sme akcie, ktoré neboli v súlade s politikou okresnej organizácie SZM. Obnovili sme napríklad filmový klub. Keď nastal november 1989, naša mestská organizácia si povedala, že musíme do toho ísť."

Prvou dôležitou akciou bol míting v športovej hale. "Na jednej strane bol celé OV KSS a na druhej sme boli štyria... Jozef Peteja, Jozef Krajčí, Jozef Porjanda a ja. Vtedy to začalo." Neskôr bol míting na námestí, moderoval ho Kotva. "Tomuto pánovi ja osobne nepriamo vďačím za to, že som sa dostal až do parlamentu. Bola to hektická doba, poznačená entuziazmom, skúsenosti však chýbali. Na tom mítingu sa totiž stretlo asi tridsať ľudí z rôznych skupín, rôznych záujmov, rôznych osudov. Vtedy zaznelo, že Kotvan nemôže moderovať ten míting, lebo má zlú minulosť. Všetci do mňa štuchali a ja som mu to povedal. Potom ma vybrali za hlavného hovorcu. Z tohto konfliktu medzi Kotvanom a mnou vzišla JAS-ácka skupina VPN a naša skupina VPN. Aby som mohol chrániť okresný výbor VPN od lobistických skupín, tak som postupoval vo funkciách, až som sa stal členom Republikovej rady VPN."

Ďalší konflikt nastal, keď sa stal predsedom ONV dnes už nebohý doktor Štefančin (z KSS bol vylúčený v roku po roku 1968). "Povedal nám - chlapci revolucionári, teraz už my ideme robiť politiku. Ja som však človek, ktorý sa len tak nevzdá, dostal som sa na kandidátku na relatívne nezvoliteľné miesto do snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia. Ale v priebehu pár týždňov nastal taký obrat v preferenciách VPN, že vepéenka získala skoro 50 percent a tým pádom som bol zvolený."

Savčinský zdôraznil, že jeho prvá skúsenosť vo Federálnom zhromaždení bola o tom, že Slováci neboli pripravení. Hlavným problémom slovenskej reprezentácie v tom čase bolo, či bude Dubček predsedom Federálneho zhromaždenia, alebo nie. "Ale to, aké dramatické zmeny nás čakajú, sme nevedeli. Keď sa schvaľovalo programové vyhlásenie vlády, tak sa diskutovala privatizácia, či bude kupónová, alebo talónová. Musím sa pochváliť, že som bol jedným z tých lepších Slovákov, lebo som aspoň vedel, čo je to privatizácia." Za svoj osobný úspech považuje to, že hoci išiel do Federálneho zhromaždenia ako náhradník, za dva roky jeho pôsobenie vyústilo do členstva v predsedníctve a stal sa šéfom poslaneckej frakcie najsilnejšej slovenskej strany. "Ale ináč to bol ťažký amaterizmus. Z dnešného pohľadu je neuveriteľné, do akého rizika a do akého neznáma som vtedy vstúpil. Po roku 1992 som si však povedal, že vycúvam zo všetkých funkcií, a keď sa niekedy aj vrátim, tak to bude zdola."

V súčasnosti je Savčinský členom Republikovej rady Demokratickej strany a pokladníkom miestneho združenia DS. Na adresu súčasnej DS povedal, že má dobrú značku, ale je to regionálna strana. Panujú v nej dva názory. "Prvý prúd hovorí o nejakej fúzii, ja však patrím do toho prúdu DS, ktorý tvrdí, že si máme uchovávať pozície v komunálnej politike a možno o pár rokov vygenerujeme lídra, ktorý vráti našu stranu do veľkej politiky."

Vladimír Savčinský zastáva post riaditeľa bardejovského gymnázia. Ako vníma svoje povolanie? "Je veľká výzva robiť v súčasnosti riaditeľa školy, keďže celé školstvo sa transformuje a zachytávať všetky tieto trendy je zaujímavé. Týka sa to nielen zmien legislatívnych, lebo naše školstvo - nebudem polemizovať, či je dobré, alebo zlé - musí prejsť na úplne iný systém. Na systém, kde žiaci budú mať vytvorené oveľa lepšie podmienky na otvorenosť, budú jazykovo zdatní a budú vedieť používať počítače." Savčinský zdôraznil, že bez toho, aby presvedčil učiteľov, sa to urobiť nedá. "Myslím si, že naša škola má výsledky. Má žiakov, ktorí školu reprezentujú. Novinkou na našej škole sú spoločenskovedné predmety, robíme debatné kluby, tiež vyučujeme právo na každý deň. Aj keď to na prvý pohľad vyzerá ako táraniny, ide o veľmi potrebné skúsenosti pre gymnazistov. Vstupujeme do Európskej únie a gymnazista musí ovládať jazyky, musí vedieť čo je Európska únia a musí vedieť rozprávať."

O sebe hovorí: "Robím všetko pre to, aby som bol dobrý riaditeľ. V konečnom dôsledku je dobré, že funkčné obdobie riaditeľa je päťročné. Pripravujem si koncepciu, ktorú chcem predložiť Rade školy a tá nebude len o všeobecnostiach, ale budem v nej hovoriť o silných a slabých stránkach školy a o príležitostiach. Viem, kde by som chcel školu dostať a nemám problémy urobiť aj rozhodnutia, ktorými na seba beriem riziko. Takýmto rozhodnutím bol prechod na alternatívny učebný plán. Chcem sa vrátiť k modelu, aby boli len štyri triedy v ročníku, hoci pri financovaní to bude znamenať menej príjmov. Menej žiakov na škole však bude znamenať väčší priestor."

Myslí si, že verejnosti je vo všeobecnosti známy ako človek, ktorý kritizuje. Týka sa to aj systému nových maturít. "Principiálne tvrdím, že problém stredného školstva nie je v hodnotení výsledkov. Najlepšou verifikáciou naších výsledkov nie je systém maturít, ale to, že vždy sa vyše 90 percent naších absolventov dostane na vysoké školy a sú tam aj úspešní. Preto pokladám za nezmysel tvrdenia, že vysoká škola si potrebuje overiť, či robíme dobre maturity. Ten systém maturít sa mi nepáči aj preto, lebo kladie nižšie nároky pre iné typy škôl. Kladiem si otázku, prečo práve gymnazisti majú maturovať z piatich predmetov, keď v konečnom dôsledku dostanú všetci rovnaké vysvedčenia. A čo mi tiež vadí na maturitách po novom, to je slabá spätná väzba. Skrátka som človek konzervatívny a nemám rád experimenty."

V mestskom zastupiteľstve je Savčinský členom školskej komisie a predsedom majetkovej komisie. "Keď mesto chce predať nejaký majetok, tak to v konečnom dôsledku musí prejsť konsenzom zastupiteľstva, čiže trojpätinovou väčšinou alebo výberovým konaním." Zdôraznil, že komisii chýba priestor na koncepčnejšie zhodnotenie majetku. "Ťažko sa relevantne vyjadrím na tému majetku, keď mesto nie je schopné urobiť pasportizáciu. To je problém, ktorý máme a ktorý stále medzi mnou ako predsedom komisie a mestom rezonuje. Okrem pasportizácie majetku by sa malo povedať, čo mesto nepotrebuje a toto predať. Záver je však taký, že mesto už najzaujímavejšie lokality predalo v predchádzajúcich volebných obdobiach."

Na tému "koníčkov" Savčinský jednoznačne povedal: "Za koníčky pokladám moje pôsobenie v komunálnej politike a prácu v záhradke. Čo sa týka športových aktivít, rád si zaplávam. Snažím sa okúpať v každom mori, ku ktorému sa dostanem. Skoro som však dostal infarkt, keď som to skúšal v Nórsku. Vo voľnom čase si rád aj pobicyklujem a zahrám tenis." Z ďalších koníčkov spomenul literatúru. "Musím povedať, že som tolkienista. Prvého Pána Prsteňov som čítal ešte v samizdatovom vydaní, keď som sa v roku 1990 stal poslancom Federálneho zhromaždenia. Vtedy mi priatelia z ODA dali Pána Prsteňov v preklepovej, samizdatovej forme."

Väčšinu voľného času však venuje vytúženému synátorovi. Má dva a pol roka. "To je proste kapitola sama o sebe. Je nádherné pozorovať ho, keď rozkazuje a keď objavuje svet."