ľudovej škole. Písal sa školský rok 1948/1949. Osobitná škola v rámci ľudovej školy začala fungovať od 11. marca 1949. Odvtedy sa triedy rozrastali, škola zmenila zopár budov a v rokoch 1962 1963 sa úplne osamostatnila. Vo vlastnej budove sídli už deviaty rok. Sabinovskú ŠZŠ dnes navštevuje 182 žiakov s rôznych druhom postihnutia. Škola má pätnásť tried, v ktorých vyučuje sedemnásť pedagógov. Zamestnávajú aj šesť nepedagogických pracovníkov.

Škola je počtom žiakov predimenzovaná. Na prvom stupni by malo mať v jednej triede 8 10 žiakov, na druhom do 12 žiakov.

"Všade je prekročený limit o 20 až 30 percent. Máme tu deti so stredným i ťažkým stupňom postihu, 'downikov', autistov, ale aj detičky s kombinovanými poruchami, teda mentálnou i telesnou. Jeden pavilón máme vyhradený len pre 'downikov'. Sú to poväčšine deti s ťažkým postihnutím, so zníženou motorikou a tak aby nedošlo k úrazu, majú svoj zvláštny vchod i šatňu. Majú väčší pokoj, je ich tam iba osem," hovorí riaditeľka ŠZŠ v Sabinove Magdaléna Magyarová. V ostatných triedach sú deti s rôznym postihnutím. "Páči sa mi poľský model, kde majú v jednotlivých alternatívnych triedach iba deti s ľahším alebo ťažším postihom. U nás sa to nedá. Nájdu sa trebárs dvaja traja s jedným stupňom postihu a z toho by sme triedu nevytvorili, takže máme zmes stupňov postihnutí v jednej triede. Ak sa vyskytne taký prípad, že stupeň postihnutia dieťaťa je veľmi vysoký, potom môže učiteľ využiť individuálny vzdelávací plán. S tým žiakom postupuje pomalšie, v rámci možností jeho postihu. Sú dokonca aj deti, ktoré ukončia povinnú školskú dochádzku a nedokázali sa naučiť čítať trebárs kvôli dyslektickej poruche čítania, poruchy písania, či poruchy pojmu čísla."

Napriek hendikepom sa po absolvovaní ŠZŠ žiaci dostávajú do riadnych stredných odborných učilíšť. Lenže ich súčasné uplatnenie na trhu práce, v čase, keď prácu nemajú zdraví ľudia, je veľmi ťažké. "Každému ide v prvom rade o biznis. Podnikatelia nemajú čas ani záujem, aby dozerali na postihnutého človeka, ktorému častokrát treba pomôcť."

V špeciálnej škole učia žiakov zásadne iba hrou. Vo vyučovacom procese musia deti zapojiť všetky zmysly: "Učím o soli, tak musia ju vidieť aj ochutnať. Prečítam im aj rozprávku Soľ nad zlato, ako príklad. Takže pristupujeme k učivu hravou formou, hlavne v nižších ročníkoch, kde sa deti diagnostikujú."

Škola má za sebou polstoročnicu svojej existencie a jej vedenie má veľa plánov do budúcna, hlavne čo sa týka úprav v budove. Práve prebieha rekonštrukcia kotolne, deťom chcú urobiť telocvičňu. Doteraz cvičili v improvizovaných priestoroch. "Sú to deti, ktoré sa potrebujú neustále pohybovať a v Sabinove nemajú príležitosť venovať sa pohybovým aktivitám aj po vyučovaní. V pláne máme aj nadviazanie partnerstiev so špeciálnymi základnými školami v Poľsku, Maďarsku a Írsku. Ich adresy už máme, po vstupe Slovenska do EÚ by sme to rozbehli."

Deti sabinovskej ŠZŠ získavajú každoročne ocenenia na výtvarných, speváckych a iných súťažiach v rámci okresu i kraja. Aj na oslavách 55. výročia založenia školy predviedli svoje umenie členovia ich speváckeho zboru Rómske srdce, za hudobného doprovodu žiakov Dudovcov, s ktorými hral dokonca aj ich otec a dedo. Deti zaspievali aj pieseň so slovami rómskej hymny, ku ktorej vymyslel špeciálnu hudbu práve žiak Tomáš Duda. Jeho brat Tibor je zase sólista zboru (na snímke s mikrofónom). Spolu 36 detí vedie dirigentka a učiteľka školy Andrea Zborovjanová.

Riaditeľka M. Magyarová však za najväčšie úspechy školy považuje veci, ktoré ľudia mimo ich prostredia možno ani nevnímajú: "Pre nás je úspechom aj to, keď naučíme dieťa určitej pohyblivosti, pretože u nás je úspechom už akákoľvek maličkosť. Keď príde dieťa po ťažkej obrne, nevie preložiť cez seba ceruzky a na konci prvého ročníka to dokáže, tak to nás najviac teší. Robíme malé veci, ale s obrovskou láskou. My máme z toho radosť a deťom to prospieva. Teší nás, keď sa žiaci po skončení našej školy vracajú späť, prídu nás pozdraviť so slovami, že na nás radi spomínajú a nehanbia sa za školu."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári