Mestskej knižnice v Sabinove pracuje jedenásty rok.

"Voľných chvíľ pre seba mám veľmi málo. Práca v knižnici mi zaberá podstatnú časť dňa. Aj moje koníčky súvisia s tým, čo robím. Čítam rôznu literatúru, ale s obľubou si vylúštim aj nejakú krížovku. Samozrejme, popri tom sa snažím čo najviac venovať rodine. Chodíme spolu na prechádzky do prírody, hlavne cez víkendy," tvrdí M. Janigová. Nezaprie, že má v knižných tituloch prehľad a je náročnou čitateľkou: "Vyberám si romány s psychologickým podtónom, zo súčasnosti a nášho prostredia, čo je človeku blízke. Nemám rada 'ľahké' čítanie. Zo slovenských autorov mám najradšej Táňu KeleovúVasilkovú."

Lásku k literatúre zdedil aj jej trinásťročný syn, aj keď jeho žánrová oblasť je úplne iná: "Snažím sa ho od mala viesť k čítaniu. Zaujíma ho skôr náučná literatúra, encyklopédie a podobne."

M. Janigová sa už od detstva pokúšala písať básničky a poviedky. Niekedy, ako vraví, ju aj láka vytiahnuť "staré" texty a písať znova: "Možno sa tak aj niekedy stane, keď bude viac času."

Znamenie Leva sa na jej povahe vraj prejavilo práve potrebou rodinného zázemia: "Dôležitá je pre mňa spokojnosť v súkromnom živote. Aj v práci mám rada, keď sme všetci v pohode a vtedy sa dá aj efektívne pracovať. Myslím si, že sme dobrý kolektív. Ja nie som kontroverzný typ, nemám pocit, že by ma hocičo vyhecovalo."

Typicky ženské veci, ako napríklad ručné práce, nie sú jej doménou. Naopak veľmi rada varí, ale musí mať na to náladu. Pri tvorbe jedál experimentuje: "Používam nové recepty, ktoré som ešte nevarila. Napríklad čínu. Kuracie alebo bravčové mäso narežem na plátky a dám na dvadsaťštyri hodín do pácu, klasicky s cibuľou, sójovou a worchesterovou omáčkou i solamylom, a potom to opražím. Veľmi rada do toho pridávam zeleninu, čo sa bežne nerobí."

Snom M. Janigovej jej dovolenka v Grécku alebo Egypte: "Nie som typ na ležanie pri mori. Radšej by som chcela spoznávať nové veci, pamiatky a kultúru týchto krajín. Verím, že raz sa tam dostanem."