syna Jozefa. Prezradil nám, že s dcérou má bližší vzťah, keďže s ňou trávil viac času, ako so synom. "Keď manželka pracovala v ozdravovni, ja som bol vychovávateľom, takže som nastupoval do práce po 16. hodine a bol som teda s dcérou takmer na plný úväzok. Ako riaditeľ Centra voľného času som už mal menej času a ani som nezbadal, ako mi synovo detstvo uniklo pomedzi prsty. Mrzí ma, že som ho ukrátil."

Teraz svoj pomyselný dlh spláca vnučkám Michaele a Natálii. Sú to 2,5-ročné dvojčatá a hrdý dedko ich volá Bambuľky. Vyrozprával nám, ako sa z nich vytešuje, chodieva s nimi na prechádzky, alebo sa spolu hrávajú doma na koberci. Nerobí mu žiadny problém vyšantiť sa s nimi a neskrýval, že pri tom vždy pookreje. "Priznám sa, že keď sú Bambuľky u nás niekedy cez víkend, domov sa vrátia rozšantené. Dcéra mi potom vyčíta, že si s nimi nevie poradiť. Rozmaznávam ich," priznáva dedko Bilý.

Inak sa považuje za vzorného manžela, ktorému domáce práce nerobia žiadny problém. Vraj upratuje, občas aj varí. Odmieta však pripravovať jedlá z cesta. Keď však ide o držkovú polievku, ktorú miluje, tú varí doma výhradne on. Zaujímali nás aj jeho koníčky. Na chvíľu sa zamyslel a potom so šibalským úsmevom začal hovoriť v minulom čase. Vraj rád lyžoval, roky bol členom potápačského klubu a celých 10 rokov tancoval vo folklórnom súbore Makovica. "Všetko je už preč. Hádam len to lyžovanie mi ostalo."