záhradník. Potom absolvoval skrátenú formu štúdia v odbore pestovateľ chovateľ. Potrebovali odborníka pre túto oblasť na poľnohospodárskej škole v Orkucanoch. "Nemali nablízku nikoho, kto by mal aj prax, aj sa vyznal. Najprv ma prijali na tri mesiace. Lenže to bola práca od rána do večera, bez soboty a nedele. Niekedy som robil nielen zootechnika, ale aj strážnika, kŕmil som i dojil. Ľudia, ktorí tam pracovali, vydržali mesiac, dva a nechali to. Bolo potrebné skoro vstávať. Ja som tam zostal nakoniec tridsaťdva rokov, až do dôchodku v roku 1995," spomína J. Krafčák.

Ako mladík vyskúšal aj inú prácu. Privyrábal si s kamarátmi predajom vlastnoručne vyrobených nepálených tehál. Z nich je vraj postavená polovica domov v Orkucanoch. Dodnes je aktívny v ovocinárstve. Ak niekto potrebuje zaštepiť strom alebo sa poradiť, zavolá jeho.

Umeniu košikárstva J. Krafčák pričuchol už v čase, keď sa učil za záhradníka: "Cez zimu vonku roboty nebolo, tak sme sa venovali iným prácam - pleteniu košíkov, opravovali sme okná a rámy na pareniská. Takže v roku 1952 som sa naučil pliesť."

U Krafčákovcov sú pletené košíky samozrejmosťou. Majster upletie a predá ich, alebo podaruje. V susedstve a v podstate i celých Orkucanoch majú v každej rodine aspoň jeden jeho výrobok. Momentálne má plnú šopu košíkov, okolo päťdesiat, ktoré vyrobil na zákazku pre ovocinársku firmu z Nitry.

Počas zimy ešte aj v súčasnosti, i keď mu pomaly tiahne na sedemdesiatku, upletie dvadsaťpäť až tridsať košíkov. "Keď som pracoval, robil som ich menej. Nebolo toľko času. Prišiel som domov o ôsmej, deviatej, ráno som vstával o tretej, štvrtej do roboty. Košíky som vtedy plietol len semtam, cez voľný čas, ak ich niekto potreboval. Aj teraz neraz prídu známi, väčšinou chcú väčšie košíky na 'sečku'. A koľko som ich už porozdával..."

Okrem košíkov vyrába aj prútené klietky pre sliepky, misky do kuchyne a veľkonočné korbáčiky. Tento rok ich musí upliesť viac. Sľúbil ich totiž deťom v miestnej materskej škole. Typické šarišské "opálky" upletie tiež, ale nerobí ich rád, lebo je s tým väčšia "babračka", ako s košíkmi: "Vedel by som urobiť aj pletenú stoličku, ale komu? Dnes už to nikto nechce."

J. Krafčák si už bez nožíka, klieští a prútikov rozložených po kuchyni svoj život nevie ani predstaviť. "Čo iné mám robiť cez zimu? Aspoň mi prejde čas. Pustím si rádio a pletiem. Vonku si všetko pripravím, zostrihnem konce prútikov a potom už všetko robím vnútri." Mohol by pracovať aj v predsieni, ale pani Krafčáková jednoznačne zamietla, aby trávil hodiny v chladnej miestnosti. Vie, že manžela od lásky k prútikom už nikdy neodnaučí, tak mu radšej prepustila časť svojho kuchynského kráľovstva.

Majster košikár prezradil svoj návod na zhotovenie prúteného diela. V prvom rade, ako vraví, dobrý košík musí vydržať najmenej tridsať rokov. Preto je dôležitý výber správnych prútikov z vŕbového prútia a v pravý čas. Najvhodnejšia na vyrezávanie prútikov je zima. "Keď sa zbierajú v lete, skoro vysychajú a potom sa s nimi ťažko pracuje. V jeseni, keď lístie opadá, ich začínam zberať až dovtedy, kým v jari nezačnú pučať. Niekedy, keď som sa učil pliesť košíky, mali sme vŕbový sad. Rástli tam samostatne červené, žlté a zelené vŕbové prútiky. Tie farebné boli na ozdobné pletenie. Zasadiť si prútiky môžeme aj v záhrade. Na tri očká ich dáme na jar do zeme, zavlažujeme a oni sami pustia korene. Predtým ich môžeme dať aj do piesku a polievať, kým pustia korienky. Potom ich zasadíme."

Keď si nazbiera prútiky, triedi ich podľa hrúbky. Najtenšie používa na dno košíka. Najprv si vyrobí zo šiestich hrubých paličiek ružicu. Môže ich byť aj viac, podľa toho, aký veľký košík robí alebo aké hrubé paličky sú. Do paličiek v strede prereže otvor a prevlieka ich jednu do druhej. Zároveň začína okolo nich obtáčať prvé prútiky. Každý prútik si najprv stočí a potom s ním narába ako so špagátom, už sa mu nezlomí. Skôr sa stane, že sa zlomia paličky z ružice na dne košíka. "Niekedy mám už hore zapletený košík a drevo na dne praskne."

Človek, ktorý pozoruje prácu J. Krafčáka, zostane stáť v nemom úžase nad tým, ako obratne a rýchlo pracujú jeho prsty. Počas našej návštevy mal v priebehu desiatich minút vypletené dno. Potom pridá rebrá košíka, vypletie ho trocha hrubšími prútikmi asi do polovice, kde urobí takzvaný prsteň. Je to pás vypletený zo štyroch najhrubších prútikov, aby rebrá, aj pletenie spevnil. To isté urobí aj na vrchu košíka. Potom príde na rad rúčka: Urobí oblúk z hrubšej paličky a opletie ho dookola prútikmi. Rúčku upevní "uškom" z prútikov na oboch stranách.

Orkuciansky košikár remeslo preniesol nie na syna, ale na vnúčatá, 12 a 14- ročných chlapcov. "Chodia so mnou na prútiky, aj ich zaúčam do pletenia. Jeden z nich vyrobil košík aj sám. Pomáhal mi tiež pri klietkach pre sliepky. Vrch už uplietol on."

Jeden košík upletie za tri hodiny sústavnej práce. Ale všetko, počnúc prútikmi, už má pripravené. Finálny výrobok sa musí dobre vysušiť, potom je aj ľahší. Sušenie trvá dva, tri mesiace. Aby ani neskôr nepopraskal, mal by sa skladovať na suchom mieste. J. Krafčák košík ničím nenatiera, ale vraví, že sa môže aj nalakovať.

Košíky nevyrába preto, aby na nich zarobil ťažké peniaze: "Baví ma to a môžem nimi urobiť radosť aj iným."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári