až do kuchyne. Na druhej strane tam viac ako v meste platí susedská súdržnosť a vzájomná pomoc.

Richtár Nižného Orlíka Juraj Petný si však za ostatných 18 rokov, teda odkedy sedí na starostovskom stolci, už zvykol. Jeho manželka Mária je poštovou doručovateľkou, a tak sa aj ona často stretáva s ľuďmi. "Zvykli sme si, že sme stále v 'merku', naučili sme sa s tým žiť," vraví.

Zaujímalo nás preto, či sa ich profesionálna práce niekedy neodráža aj v rodinnom živote. Nevráti sa občas manželka z práce so zaručeným receptom, ako riešiť momentálny obecný problém? Vraj nie. Kedysi dávno sa dohodli, že doma nebudú rozoberať veci verejné, ani prácu. No neskrýval, že niekedy sa tomu nedá zabrániť. "Manželka našťastie toleruje, že som zaneprázdnený a v poslednom čase sa chodím domov len vyspať. Preto si vážime voľný čas, súkromie a neláka nás spoločnosť. Sme radi, keď si nájdeme čas, aby sme navštívili príbuzných, alebo kultúrne podujatie," povedal nám. K tejto téme zjavne nechcel viac hovoriť, a tak sme obrátili pomyselný list a pýtali sa ďalej. Na deti. Vychovali tri. Najstaršia dcéra Natália je už vydatá, žije v Svidníku a z Juraja Petného urobila dedka. Má totiž vnuka Dávida. Synovia Tomáš (23) a Ľuboš (11) žijú s nimi v trojgeneračnej domácnosti.

Na obdobie, keď si k rodičovskému domu pristavili nadstavbu, spomína Petný celkom rád. "Veľkú časť prác sme si urobili svojpomocne a ľudia z dediny nám ochotne pomohli. Vážim si to. V tom čase bol dosť veľký problém so stavebným materiálom. Rekonštrukcia nám trvala dlhšie, ale zvládli sme to. Aj teraz priúčam synov ku chlapským prácam. Zíde sa im to v živote." Opýtali sme sa tiež, ako si poradí s ostatnými domácimi prácami. Vraj nemá žiadny vzťah k vareniu, ale keď má čas, nevadí mu žiadna z domácich prác. V záhrade pomôže v každom prípade a okolo domu je stále čo robiť. Inklinuje viac ku domácemu "kutilstvu" a je aj zručný mechanik.

Momentálne sa rozhoduje, aké auto, vraj nenáročné a nie nové, si má kúpiť. Vlastnil ich už šesť. V tej súvislosti nám nedalo, aby sme sa neopýtali, ako sa hodnotí za volantom. "Myslím si, že som dobrý vodič. Mám skúsenosti. Za volantom som zvládol už aj cestu do Rakúska, Francúzska aj Amsterdamu. Dokonca ani pokutu som v poslednom čase nedostal. Asi mám šťastie..." Jeho ďalšou vášňou je poľovníctvo a má niekoľko trofejí z jelenej zveri, len času má menej, ako by si želal.

Prezradil nám, že medzi jeho neresti patrí najmä to, že na stretnutia chodí neskoro. Odôvodňuje to zaneprázdnenosťou a okolnosťami, ale priznal, že občas takto sklame aj manželku. Mrzí ho, keď psychické zaťaženie pri práci starostu a šéfa spoločnej úradovne pre 49 obcí v okrese Svidník občas prenáša aj domov.

"Keď mám pred sebou zložité rokovania, veľakrát sa mi ráno ťažko vstáva. Pozerám sa na život tak, že ak som dnes nenašiel východisko, zajtra bude lepšie..."