Bréala Husári. Za obdobie takmer štyroch desaťročí sa v ňom vystriedalo množstvo hercov. A čo je pre divadlo najdôležitejšie, počas celej svojej existencie má Ondavan svoje verné publikum, ktoré netrpezlivo očakáva každé jeho predstavenie. Jedným z členov Ondavanu je už piatu sezónu Stano Kafka.

"Začínal som v hre Ťapákovci. Bola to bezvýznamná, asi trojvetová úloha. Vtedy som ani nečakal, že by to bolo niečo väčšie. V Čaji pre pána senátora som už mal hlavnú úlohu, v Sluhovi dvoch pánov som hral Trufaldina. Minulý rok to bola hlavná postava v Geľovi Sebechlebskom. Husári sú mojou piatou hrou," uzavrel svoj výpočet Stano, ktorý sa aj v poslednej hre zhostil jednej z hlavných postáv husára Flicota. "V Stropkove je málo možností kultúrneho vyžitia. Preto som veľmi rád, že môžem hrať divadlo. Je to jedna veľká rodina a som vďačný, že ma prijala. Bola to zásluha režiséra Daňa Soóša, ktorý ma sem priviedol a dal mi šancu."

Stano tvrdí, že sa texty doma neučí, jednoducho to nepotrebuje. Skúsenosti s javiskom má od svojich piatich rokov. "Už ako škôlkár som recitoval a hrával scénky. Neskôr mi bola blízka ruština. Recitoval som na Puškinovom pamätníku. Neviem povedať, či mám na divadlo talent." Všetko sa vraj naučil

v Ondavane. Odvaha vystupovať pred ľuďmi mu nechýba, "aj keď pred predstavením je tréma prítomná stále."

Práca na komédii Husári bola podľa neho zábavná. Napoleonskí husári prepadnú Taliansko. Narušia tak pohodu vidieka Lombardie. Odvážna a vtipom sršiaca Cosima svojím konaním presviedča, že aj vojak je predovšetkým človek. Ľúbostný príbeh medzi ňou a Flicotom poukazuje na to, že vojna je "sprostosť," a lepšie je zaľúbiť sa. "Počas skúšok sme sa veľa nasmiali. Ani počas premiéry mi nebolo všetko jedno. Ale ešte sa mi nestalo, že by som sa rozosmial, aj keď stvárňujem predovšetkým komediálne postavy. Aj diváci sa smiali od začiatku do konca."

Nechcel by si zahrať aj nejakú dramatickú postavu? "Neviem. Asi áno. Nevravím, že by som ju nezahral, ale keď sme hrali Husárov, ľudia sa smiali už pri mojom príchode na javisko. Neviem si dosť dobre predstaviť, ako by reagovali, keby som mal hrať kňaza." Stanovi vtip a humor nechýbajú ani mimo javiska. "Dnes je ťažká doba. Preto treba brať všetko s humorom. Ja mám humor strašne rád."

S obsadzovaním do úloh je spokojný a tvrdí, že všetky hry sú dobré, odhliadnuc od toho, akú veľkú rolu v nich má. "V divadle nie som preto, aby som dostával hlavné úlohy, ale preto, že je tu výborná partia. Keď hrám hlavnú úlohu, režisér musí rozmýšľať, koho dá ku mne. Tentokrát v prípade Cosimi sa trafil presne. Túto hru považujem za jednu z najlepších, v ktorých som hral. Postava Flicota je mi veľmi blízka."

Výpadok textu považuje Stano za úplne normálnu vec. "Stáva sa to aj profesionálom. Ja to riešim tak, že si hovorím, čo chcem, než sa opäť chytím." Najväčší trapas zažil v jeho prvej hre, už spomínaných Ťapákovcov. "Mal som vypiť pohárik. Ruka, v ktorej som ho držal, sa mi tak triasla, že som sa musel otočiť chrbtom k divákom, aj keď v divadle sa to nemá robiť. Keď som pil, bolo počuť, ako mi cinkal o zuby."