nepoľovnícku verejnosť a hlavne školskú mládež formou výstavky kresieb a malieb s tematikou poľovníctva a ochrany prírody. Zdá sa nám, že je málo osvety. Ľudia majú málo informácií o tom, čo spadá do polovníckej činnosti. Nie je to len poľovanie, ale najmä starostlivosť a budovanie chodníkov, čistenie studničiek, výstavba krmelcov, prikrmovanie a ďalšie," povedal predseda Okresnej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu v Stropkove.

Podľa neho je každá chovateľská prehliadka odrazom toho, ako sa darilo poľovníkom na úrovni okresu plniť ciele chovu a starostlivosti o poľovnú zver. "Vzhľadom k počtu predložených trofejí na prehliadke môžeme hodnotiť situáciu veľmi priaznivo. Po niekoľkých rokoch sa dosiahla stopercentná účasť, teda každý poľovník priniesol nejakú trofej. Sme spokojní aj s preparáciou trofejí. V minulosti neboli dostatočne ošetrené. Každá trofej, aj keď ma nízku bodovú hodnotu, vyvoláva u poľovníka určité spomienky a zážitky z pobytu v prírode a z lovu zveri."

Menšia spokojnosť už bola s kvalitou trofejí, ktorá sa boduje. Súvisí to so znížením množstva potravy pre zver v niektorých častiach poľovných revírov. Poľnohospodárska pôda sa neobrába v takom rozsahu, ako v minulosti. Došlo aj k zníženiu výmery revírov. Stropkovský okres s 350 poľovníkmi hospodáriacimi v dvanástich revíroch, s plochou okolo 34-tisíc hektárov, patrí medzi najmenšie na Slovensku. Má však bohatú faunu. Je začlenený do dvoch jeleních oblastí, kde hlavnou zverou je jelenia, srnčia a diviačia. Z predátorov je tu trvalý výskyt vlkov, rysov, divých mačiek, jazvecov, líšok, ojedinelý výskyt medveďov hlavne v pohraničnej oblasti a ojedinelé výskyty losov, ktoré prichádzajú z poľskej strany. No a samozrejme drobná zver - zajace, bažanty, jarabice.

S K. Špilárom sme trochu zhodnotili aj uplynulú poľovnícku sezónu. "Z hľadiska splnenia plánu lovu, ktorý schvaľuje štátna správa, bol splnený napríklad pri jelenej zveri na 96 percent, čo predstavuje 90 kusov. U srnčej na 98 percent s počtom 113 kusov, u diviačej zvery na 93 percent. Ulovili sme aj 5 vlkov a 85 líšok. Rysa a divú mačku je už dva roky zakázané strieľať."

Zaujímalo nás, aké majú v tomto regióne skúsenosti s pytliactvom. "Vyskytujú sa prípady neoprávnených odstrelov. Nejde ani tak o jednotlivcov, ale o skupiny, ktoré sú vybavené nočnými zameriavačmi a terénnymi vozidlami. Napriek spolupráci s políciou objasnenosť je veľmi nízka."

Nechali sme oficiálne veci tak a opýtali sme sa K. Špilára na trofeje, s ktorými by sa mohol pochváliť. Prezradil, že na tohoročnej prehliadke nemal žiadnu trofej. "V minulom roku som nemal povolenku ani na odstrel jeleňa, ani na srnca. Ulovil som nejaké líšky. Nachádzam však uspokojenie v prechádzke po revíri a kochaním sa v zveri, ktorú stretnem." Dozvedeli sme sa, že počas svojej poľovníckej histórie nejaké trofeje nazbieral. "Mám zlatého jeleňa (podľa počtu bodov, ktorými je ohodnotená trofej - pozn. red.) a tiež kvalitné zhody s vysokou bodovou hodnotou, 12 zlatých diviakov, strieborného srnca a niekoľko lebiek šeliem, ktorých bodová hodnota znamenala udelenie medailí od bronzových po zlaté. Medveďa som neulovil, ale mám na konte nejakých rysov a dvoch vlkov." Lovu sa venoval iba na Slovensku. "V zahraničí som nebol, ani som veľmi potom netúžil. Nemôžem si to ani finančne dovoliť." Na otázku či by prijal pozvanie na safari do Afriky, povedal, že asi áno. "Mojou túžbou bolo dostať sa do tajgy. Sen sa mi splnil, keď som zorganizoval dvojtýždenný zájazd do sibírskej tajgy. Leteli sme do Chabarovska. Nepoľovali sme. Venovali sme sa iba turistike. Navštívili sme všetky veľké mestá a Bajkal. Bol som však trochu prekvapený, lebo z literatúry som predpokladal, že početnosť zveri v tajge je väčšia." Vždy ho skôr lákali severské kraje ako Kanada, Aljaška, Sibír. "Viac inklinujem k faune z týchto oblastí, ako k faune z oblastí trópov."

Zažil aj tri poľovačky na diviačiu zver, kedy došlo k úrazom. "Vo všetkých prípadoch bol postrelený diviak, raz zaútočil na honca a s klami mu rozpáral stehennú časť nohy. Nebyť poľovných psov, ktorí odpútali pozornosť diviaka, mohlo by to skončiť aj tragicky. Všetky úrazy mali dobrý koniec, ale s následkami. Viackrát chcel zaútočiť aj na mňa diviak, ale k bezprostrednému kontaktu nedošlo. Vždy som ho stihol dostreliť."

Pri našom rozhovore bol prítomný aj tajomník poľovníckeho zväzu Juraj Husár a ten nám rozpovedal jeho dobrodružstvo s diviakom. "Pri spoločnej poľovačke sa na mňa vyrútil postrelený diviak. Keď som pred ním cúval, potkol som sa a spadol. Dostrelil som ho v poslednej tisícine sekundy. Ešte v zotrvačnosti mi dopadol na nohy. Štvrtú smrteľnú ranu dostal do oka. Prišli sme na to až oveľa neskôr. Vtedy som nevedel, že som ho trafil. Bezmocne som ležal a čakal, čo so mnou urobí. Bol to poriadny kus, vážil asi 250 kilogramov."