a čakacia doba sa predlžuje na také 3 až 4 hodiny. Kolóny áut a autobusov majú rôzne poznávacie značky. Medzi "turistami" sú obyvatelia najmä z neďalekého Svidníka, ale aj Stropkovčania, Vranovčania, Humenčania, Trebišovčania, ba aj Bratislavčania. Smerujú do Krosna a nezriedka sú k vozidlám pripnuté aj prívesné vozíky. Jednoducho invázia. Človek sa nevdojak zamyslí nad tým, či im ten stratený čas stojí za to. Zrejme áno. Situácia sa totiž opakuje každý deň a ako tvrdia colníci, niekoľko dní pred sviatkami sa nápor ešte zvýši.

Východniari plačú, že nemajú peniaze, ale keď cestujúci z každého auta minú na nákupy takých 5-tisíc korún, ako sme medzi čakajúcimi počuli, asi to nebude také zlé. Už je to tak. Slovenské peniaze podporujú obrat poľskej ekonomiky a trhovníci si blahoželajú k dobrým zárobkom. To všetko len preto, že môžu Slovači ponúknuť lacnejší tovar. Tak napríklad kilo cukru je zhruba o polovicu lacnejšie, nehovoriac o kuracom mäse a mäsových výrobkoch, rybách, syroch, masle a podobne.

Dlhú chvíľu si čakajúci krátia výmenou informácií, čo sa dá kúpiť na trhoch a za koľko, ktoré výrobky sú prijateľné nielen cenou, ale aj kvalitou. Iní zase pretriasajú tovar z obchodných domov v Krosne. Tam totiž mieria všetci tí, ktorí chcú nakúpiť stavebný materiál, podlahoviny, eurookná, nábytok, gaučovky, či kuchynské linky. Aj tie sa vraj oplatia. Babky na trhoch sa spravidla uspokoja s umelými kvetmi, vegetou a nejakými konzervami. Rodiny s deťmi mieria na trh kvôli obuvi a odevom. Nuž, každý za niečím.

Stáva sa aj to, že v poľskej mäsiarni sa stretnú spolužiačky zo Svidníka, ktoré sa doma nestretli dobrých desať rokov. "Na trhu počuť veľa ľudí hovoriť po slovensky, šarišským, aj rusnáckym dialektom. Svidníčania tam chodia najmenej raz za dva týždne. Oplatí sa. Peňazí je málo a tam to stojí aspoň menej," povedala nám dôchodkyňa zo Svidníka. Pre ľudí, ktorí si robia rekonštrukcie v bytoch alebo domoch, je výber aj cena stavebných materiálov lákadlom. "Prečo by som tu nestál, keď si v Poľsku kúpim materiál o 5-tisíc lacnejšie, ako doma. Ušetrené peniaze sa dajú investovať aj ináč," povedal nám tridsiatnik z Vranova. Keďže nás zaujali prívesné vozíky, symbolizujúce veľký nákup, zaujímali sme sa, o čo majú záujem. "Ideme kúpiť nábytok. No, rozmýšľame dopredu. Po vstupe do únie sa zvýši DPH. Zásobiť sa treba teraz," mieni päťdesiatnik z Prešova, zrejme obchodník.

Ani obchodíky na hraniciach si nesťažujú. Veď každodenná tržba im prinesie poriadnu kôpku bankoviek. Čakanie v radoch ľudí omrzí. Z nudy a možno aj z potreby sa preto z času na čas občerstvia. Iný zdroj príjmu sú pre nich Poliaci, ktorí pešo prejdú cez hranicu na slovenskú stranu a našinci ich dodávkami zväzú do obchodíkov, aby si mohli nakúpiť značkový alkohol.

Rodiny si čakanie tiež krátia prechádzkou a fotia sa pri pamätníku na Dukle. Nuž, cesta do Poľska sa v každom prípade oplatí. Zásobiť sa treba, lebo nikto nevie presne, čo sa stane s cenami a DPH po vstupe do únie. Nuž a spojenie príjemného s užitočným sa nedeje každý deň.