hovorí, členom DÚ sa stal v súvislosti s konkurzom na post riaditeľa bardejovskej Nemocnice s poliklinikou. "Vyžadovala sa totiž politická príslušnosť, respektíve bola doporučená," hovorí. "Neskôr v rámci reštrukturalizácie politickej moci som sa stal členom SDKÚ."

O dianí v komunálnej politike tvrdí: "Naivne som si myslel, že všetko ide tak hladko, ako u mňa na ambulancii, keď príde pacient a otvorí mi svoje srdce. Mňa v živote nenapadne ho oklamať, alebo podviesť. Skrátka som si myslel, že prioritou je človek a že keď treba riešiť problém, tak je jedno, či som žltý, zelený, alebo fialový. Vôbec som netušil, že existujú nejaké tlaky a zákulisné boje o stoličky. Dostal som však neraz po prstoch. Strkám ich tam, kde by som nemal."

Pripustil, že ciele, s ktorými šiel do komunálnej politiky, sa mu nepodarilo v plnej miere naplniť. "Mnohé veci sa otočili a ich vývoj smeruje úplne inde. Je to facka od života a nie príjemná." Tak či onak sa však dostal na stoličku riaditeľa NsP... "Ja som nikdy nemal záujem tvrdo sa presadiť, pretože ak by mi šlo len o to, tak určite by som sa vedel zariadiť, aby som daný flek dostal." Stále robí svoju medicínu. "Som ambulantný lekár, z nemocnice som odišiel. Nebudem hovoriť prečo, ale jedno je isté - mám ťažké srdce na niektorých ľudí."

V súčasnosti pracuje na skrátený - 0,2 pracovný úväzok na nefrologickej detskej ambulancii. "Slúžim na oddelení, aby som denno-denne s medicínou bol v kontakte." Okrem toho Peter Prokopovič pracuje aj ako revízny lekár vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni v Bardejove. "Som vo funkcii vedúceho oddelenia zdravotnej činnosti. Musel som si aj z tejto odbornosti urobiť atestáciu. Už mám vlastne absolvované tri."

A čo funkcia viceprimátora? "Mal som o tento post záujem a tento záujem z mojej strany pretrváva," hovorí. "Ponuka prišla ako blesk z jasného neba. Cítil som a cítim, že by som mohol byť prospešný mestu. Možnosť dostať sa na tento post bola však zmarená záujmami niektorých skupiniek. Povedal by som to tak, že niečo iné sa proklamovalo vo volebných programoch, no keď príde na lámanie chleba, aj tu je sektárstvo a vyžaduje sa absolútna poslušnosť."

Na otázku, za akého riadiaceho pracovníka sa pokladá, keď aj v zastupiteľstve je predsedom poslaneckého klubu SDKÚ, odpovedal: "Nikdy som seba nevnímal ako vodcovskú osobnosť. Všetko sú to kolegovia a ja ich tak aj vnímam. U mňa prevláda snaha priblížiť sa človeku." Tvrdí, že v živote má isté zásady. "Nechcem byť moralistom, ale mám interné zásady, hodnoty, priority, z ktorých nie som ochotný popustiť. Kladiem dôraz na prístup k plneniu povinností, spôsob jednania s ľuďmi, spôsob výchovy mojich detí."

Domácnosť Prokopovičovcov vraj funguje tak ako každá iná, kde sú podelené povinnosti. A čo má na starosti on ako hlava rodiny? "Nazval by som to komplexnou starostlivosťou. Bývame totiž v rodinnom dome, kde musí všetko tip-top fungovať. Síce mi nadávajú, že som puntičkár, lenže ja si to aj priznávam. Som zvyknutý na presnosť a vyžadujem dochvíľnosť aj od druhých. Som na to zvyknutý z titulu mojej profesie lekára. Za svojím rozhodnutím musím stáť, musí byť správne a obhájiteľné a vždy precízne. Svojím spôsobom som to preniesol aj na členov mojej rodiny."

Podotkol, že čo sa týka detí, teraz keď sú starší (dcéra bude mať osemnásť a syn dvadsať), sa im tento spôsob výchovy vracia v pozitívnom smere. Svoje domáce povinnosti Prokopovič rozobral aj na drobné: "U nás to skrátka nie je rozdelené na typické ženské práce, na ktoré nesmiem ani siahnuť." Zdôraznil, že keďže na seba je náročný a nesnaží sa z povinností uliať, tak mu funguje domácnosť po každej stránke. Týka sa to aj všetkých údržbárskych prác okolo domu a to od murárčiny až po drobné inštalatérske práce. "V tomto som stopercentne sebestačný."

A čo relax? "Pre mňa je relaxom šprtanie okolo domácnosti. V tom nachádzam kľud a odreagovanie. Tým pádom nemám typické mužské záľuby ako futbal či fitnes. U nás to nefunguje takým štýlom, že žena sedí doma a štrikuje a chlap si vypadne zahrať si trebárs karty. Vždy všetka moja činnosť súvisí s rodinou. Ak sa rozhodneme pre turistiku, tak sa zbalíme a ideme celá rodina." O sebe Prokopovič hovorí, že je človek z mäsa a kostí, ako každý iný, so svojimi plusmi a mínusmi. O mínusoch však rozpráva nerád. "Ale ak budem sebakritický, tak poviem, že tých mínusov až tak veľa nemám."