röntgenológom je už celých 32 rokov. Tí, ktorí s ním neprišli do kontaktu ako pacienti, ho vnímajú ako služobne najstaršieho poslanca mestského zastupiteľstva (Ľavicový klub). No nie je veľa tých, ktorí poznajú jeho záľuby, vášne, rodinu, súkromie.

Rozhodli sme sa poodhaliť ho a tak máte možnosť spolu s nami spoznať Juraja Baju inak.

Predovšetkým je "hltačom" kníh. Už ako chlapec sa snažil prehrýzť cez ruskú klasiku - Bratov Karamazovcov, hoci Dostojevskému a jeho príbehu nemohol rozumieť. Ako mládenec toto dielo čítal znova, ale pochopil ho až v dospelosti. Číta všetko. Od dobrodružných príbehov, detektívok, cestopisov, histórie, dejín umenia až po literatúru faktu. Siahne aj po klasickej literatúre velikánov, ale uprednostňuje literatúru faktu. Ako nám povedal, neodmieta ani sci-fi, ale v rozumnej rovine a iba ak sa príbehy zaoberajú nezodpovedanými otázkami o existencii života.

Ďalšou jeho životnou vášňou je hubárčenie. Hoci o sebe nám rozprával s istou dávkou rezervovanosti, pri spomienkach na hubárske úlovky mu v hlase znelo mladícke nadšenie. "Podľa mňa je to najlepšia gymnastika pre oči aj telo, no je to aj nebezpečný koníček. Už som videl ľudí, čo zjedli hocičo a priotrávili sa. Priatelia ma teraz, keď vyjdeme z lesa, prosia, aby som im nazbierané huby prebral. Pre istotu." rozhovoril sa. "Kedysi, keď som bol chlapec, dedo ma brával do lesa do Borkúta pri Haniske alebo na Cemjatu pri Prešove, a mama, ktorá pracovala v knižnici, ma zase inšpirovala tým, že mi priniesla prvý atlas húb. Teraz dokonca zbieram knihy o hubách a mám ich peknú kôpku. Niekedy zbieram aj mne neznáme huby a doma ich podľa atlasov skúmam."

Predpokladali sme, že ako vášnivý hubár pozná aj osvedčené kulinárske špeciality, no ako sa nám priznal, nevarieva. "Moja manželka hovorí, že som kuchár - teoretik. Rád o jedle hovorím a prizerám sa, sledujem dokonca aj na kulinárske televízne programy, ale nevarím. Zvládol by som guláš alebo roštenku, ale neláka ma to, lebo moja manželka varí výborne. Ja jej skôr zbieram recepty a ona sa nimi inšpiruje, no nikdy ich neopakuje."

Vie oceniť dobrú polievku z masliakov, no a z prašníc, ktoré mnohí ľudia ani nezbierajú, je výborné jedlo na spôsob mozočka. Obľubuje tiež lahodnú praženicu z muchotrávky červenkastej, ktorej sa inak hovorí masák. Plávky si zase opekajú starosvetsky na platni, ale chutia mu aj rovnako pripravené rýdziky. "Najlepšia praženica je vtedy, keď je zo zmesi húb a to platí aj pre nakladanie do octu." Keď sme vyzvedali, ktoré lokality "prešľape" s košíkom, prezradil nám, že v posledných rokoch chodieva najmä do okolia Varádky, kde majú chalupu. Občas, najmä kvôli dubákom, zájde aj do Krajného Čierneho, alebo do Nižného Komárnika.

Filatelistika je jeho ďalším koníčkom. Zbiera známky od detstva, ale v poslednom čase sa už z toho stala finančne náročná záľuba a tak sa jej venuje len sporadicky. "Prvý album som si kúpil za dve koruny od spolužiaka. V zbierke nemám možno nič svetoborné, ale ešte stále ma to baví a možno v nej raz bude pokračovať vnuk Tomáško."

Prekvapilo nás, že Marián Baja je rodený Prešovčan. Štúdium medicíny absolvoval v Košiciach a prvé miesto dostal v Medzilaborciach na internom oddelení. Vtedy ešte netušil, že bude röntgenológom. "Ovplyvnila to súhra náhod. Asi po roku ma oslovil námestník vtedajšieho okresného ústavu zdravia v Humennom, či by som nechcel robiť röntgenológa. Súhlasil som. Vtedy bolo málo odborníkov. Nasledovali stáže, dve atestácie. Možno aj dnes je nás okolo stovky, hoci význam odboru z hľadiska diagnostiky narastá. Robím to už 32 rokov a od roku 1981 pôsobím a žijem vo Svidníku."

S manželkou Helenou, inak vedúcou odbytu v tamojšej pobočke Východoslovenských vodární a kanalizácií, vychovali dvoch synov. Obaja sú už dospelí a žijú samostatne. Tridsaťročný Maroš je informatik, oženil sa a žije s manželkou a synom Tomášom v Banskej Bystrici. O rok mladšiemu Igorovi sa možno zdá, že na ženenie je ešte čas. Inšpiroval sa otcovým povolaním a pracuje ako röntgenologický laborant v svidníckej NsP.

Keď sa deti osamostatnili, rozhodli sa Bajovci investovať čas do rekonštrukcie chalupy vo Varádke. Vraj je tam pokojne a okolie je krásne. Chalupa, ktorú rekonštruujú, bola pôvodne stará dedinská krčma. "No, je tam ešte veľa práce, ale trávime vo Varádke všetok voľný čas. Manželka sa už teraz nevie dočkať, kedy sa oteplí a bude sa môcť zase venovať pestovaniu zeleniny aj kvetov. Už teraz nám doma klíčia prvé priesady a semená už máme nakúpené. Môžem povedať, že chalupa sa pre ňu teraz stala koníčkom."

Aký je jeho názor na komunálnu politiku? Zaujímalo nás to, keďže v súčasnosti je zástupcom primátora, členom mestskej rady, a navyše v poslaneckých laviciach sedí už 14. rok. Na chvíľu sa zamyslel a rozvážne povedal, že všetci poslanci sa podľa neho snažia urobiť všetko, čo sa dá, pre občanov mesta. Vždy je ale niekto nespokojný. Vyhovieť sa nedá každému. "Niekedy sa čudujem, že v meste ešte svietia lampy a vyváža sa odpad. Stále zápasíme s nedostatkom financií. Čo ma mrzí a niekedy aj nahnevá, je neopodstatnená kritika. Najmä tie krčmové reči, ktoré prezentujú nejaký problém ako fakt, ale v skutočnosti o ňom veľa nevedia. Často sa ukáže, že pravda je niekde inde."