poslancom mestského zastupiteľstva Pavlom Tarcalom sme začali otázkou na telo. Uspokojil sa s faktom, že sa nestal primátorom, ani viceprimátorom?

"Dokonca už ani nechcem byť, ako som to už povedal aj na zasadnutí mestského zastupiteľstva. Je mi však ľúto, že nemôžem realizovať to, čo som chcel. Mienil som samosprávu posunúť iným smerom. Občania však rozhodli ako rozhodli, a ja to akceptujem." Je to definitívne rozhodnutie? "Nikdy nehovor nikdy," pousmial sa.

Keďže atmosféra na rokovaniach bardejovského mestského zastupiteľstva medzi pravicou (Tarcala je predseda poslaneckého klubu KDH, DS) a ľavicou je často napätá, zaujímalo nás, ako vníma kolegov z opozície. "Nemám voči nikomu averziu, dobre vychádzam so všetkými poslancami, aspoň sa o to snažím. Ešte sa nestalo, aby to, čo je rozumné a zmysluplné, nenašlo podporu. Je na vzájomnej diskusii, aby sme hľadali východiská. Tá diskusia možno trošku chýba, aj preto je nervóznejšia situácia."

O poslaneckom klube hovorí: "Rozhodnutia sú prijímané hlasovaním. Každý poslanec má právo na iný názor. Jedinou podmienkou je, aby ho vyslovil na zasadnutí klubu pred rokovaním zastupiteľstva."

Keďže nie je direktívny, aký teda je? "Snažím sa byť demokrat," hovorí. Kolegovia mu vraj často vyčítajú, že zasadnutia klubu sú dlhé... "Snažíme o kompromis a to nie je jednoduché." V tejto súvislosti poznamenal, že niekedy v pracovnom zápale prestane vnímať realitu. "Myslím si, že keď môžem ja robiť do ôsmej, do desiatej, do polnoci, že to proste môže každý. Spätne sa k tomu vrátim a snažím sa to napraviť. Naozaj viem byť nepríjemný v situáciách, keď zabliká šesťnásta hodina a z pracoviska sa odchádza, hoci na stole je kopa nevybavených spisov."

To sú ale prejavy typického vorkoholizmu... "Bohužiaľ áno, a v tomto neberiem ohľad ani na rodinu. Sú obdobia, keď vidím deti ráno, keď ich veziem do školy a potom až na druhý deň ráno. To ma veľmi mrzí, lebo som rodinne založený. Len v pracovnom zápale na to niekedy zabúdam, čo mi vyčíta manželka. Potom máme doma niekedy, ako sa hovorí, vypnutý zvuk."

Ako si to potom žehlí? "Pozvánka na nejaké posedenie alebo kultúrne predstavenie sa snaží byť ospravedlnením, čo nie je vždy postačujúce. V nedeľu však dávam všetko nabok, lebo v tento deň by sa človek mal venovať rodine a duchovnému očisteniu." Súvisí táto duchovnosť s KDH? "Nespájam členstvo v politickej strane s mojím duchovným presvedčením. V tomto som konzervatívny do dôsledkov."

Nedeľa je u Tarcalovcov dňom, ktorý má svoj zaužívaný rytmus. Doobeda patrí duchovnému životu a popoludní sa venujú sami sebe. "Oddychujem aktívne. Mám partiu, s ktorou športujem." Venuje sa futbalu, hokeju, hoci tohto roku mu nevyšiel čas a tak sa na ľad nedostal. Miluje aj lesy a turistiku.

Pavol Tarcala býva v rodinnom dome na okraji Bardejova. Hovorí, že si ho postavil svojpomocne. "Bolo nás päť rodinných príslušníkov a zvládli sme všetky práce, od murárskych cez lešenárske až po pokrývačské. Samozrejme pod dohľadom odborníkov. Stavba rodinného domu ma naučila aj takým profesiám, ku ktorým by som nikdy nepričuchol, takže nerobí mi problém položiť dlažbu, obklad, opraviť vodu." Mimochodom, Tarcala je chemickým inžinierom.

Má dve deti, osemročného syna a dvanásťročnú dcéru. Často nepozerajú v televízii večerníček, ale pozorujú zvieratá, ktorá k nim chodia do záhrady. Dokonca ku nim zavítala už aj líška. Láska k zvieratám, tá tiež prirodzene patrí k P. Tarcalovi. Majú nemeckého ovčiaka. "Je cvičený, keď mám čas, tak sa mu venujem. Chováme aj králiky. Deti ich majú veľmi rady. Keď však majú ísť do omáčky, máme problém. Sú to miláčikovia, ktorí majú aj mená. Napríklad Katušík Veľká Hlava, to je samček šampión, český strakáč. Keď uvarím zajaca, tak ho jem v nedeľu, pondelok, utorok, stredu a ešte aj vo štvrtok."

O domácich prácach hovorí, že nerád vysáva a nerád upratuje, "ale keď sa premôžem, aj toto dokážem." Chcel by však byť viac poriadkumilovný. Nie vždy sa mu to darí. Snaží sa pod vplyvom svojej manželky, aj keď nedosahuje uspokojivé výsledky. Na strane druhej nemá problém postarať sa o deti či navariť. Záľubu vo varení získal Tarcala na vojne, kde zastával funkciu proviantného náčelníka. Šéfoval rok v kuchyni, kde sa varilo pre tisícpäťsto stravníkov. Nepribral za ten rok? "Keď som začínal, mal som 82 - 83 kilogramov, v polovici vojenčiny som prišiel domov a mama sa veľmi potešila, ja nie... lebo som mal 95."

Na vojne sa Tarcala okrem jedeniu venoval aj astronómii. "Hviezdy si vždy rád pozriem," tvrdí. Aj tie "ženské hviezdy" v našich novinách? zaujímali sme sa. "Pekné ženy ma vždy vedia nadchnúť. Krása ženského tela patrí zrejme u každého muža k tým zaujímavým veciam. Pekných žien je však veľa, a ja už mám len jednu jedinú a tá je pre mňa najkrajšia do konca života."

Hviezdy naznačili jeho vzťah k romantike a tak nás už ani neprekvapil konštatovaním, že písal aj poéziu. Začal na gymnáziu a pokračoval do skončení základnej vojenskej služby. "Mám ich pripravené na vydanie, ale zatiaľ som nenašiel dosť odvahy, ani sponzorov. Každopádne sú odložené ako jedna z mojich nedokončených vecí."