Slovenského zväzu včelárov v Stropkove. "Môj ujo bol včelár. Tiež ma to chytilo a začal som včeláriť." Začínal so štyrmi včelími rodinami. V súčasnosti má tridsaťosem včelstiev na troch stanovištiach. Hovorí, že včelárstvo je hotová veda.

"Včelám musí človek rozumieť. Musí vedieť, aké zásahy treba robiť, ako ich liečiť, kedy točiť med. Jednoducho, kedy včelám pomôcť a kedy ich nesmie otravovať."

Považuje sa za menšieho včelára, aj keď to množsto včiel, ktoré má, mu zaberie veľa času. "Pokiaľ mi budú stačiť sily a finančné prostriedky, chcel by som to rozšíriť až na šesťdesiat včelstiev."

V každom jednom z nich je od 30 do 60 tisíc včiel. "Včela má veľkú reprodukčnú schopnosť. Z vajíčka sa vyliahne za dvadsaťjeden dní. Potom sa z nej stane kŕmička, čistička, až neskôr lietavka. V produkčnom období žije maximálne dva týždne. Za toto obdobie donesie dva gramy medu. Hierarchia včiel nebola dodnes preskúmaná, ale keby fungovala medzi ľuďmi taká hierarchia ako u včiel, žilo by sa nám oveľa lepšie."

Podľa neho na svete neexistuje užitočnejší živočích ako je včela. "Dáva nám med, vosk, materskú kašičku, peľ, propolis a jed."

Prečo sa venuje práve včelárstvu? "Každý má svojho koníčka. Včelárstvo nie je o peniazoch, keby to tak bolo, tak by asi včeláril každý. V dnešnej dobe má včelár pomaly také náklady, ako je samotný zisk z medu."

Včelstvo v jednom úli dá v našich podmienkach včelárovi ročne 10 až 20 kilogramov medu. "Raz za šesť rokov je to tridsať a viac. My sa nemôžeme porovnávať s včelármi na juhu Slovenska, kde prichádza jar oveľa skôr a zimy sú miernejšie."

Jemu osobne med chutí. "Čo sa týka spotreby medu v mojej rodine, je to okolo 20 - 30 kíl ročne. Slovenský priemer je okolo štvrť kilogramu na osobu ročne. V Európe je to do jeden a pol kilogramu. Používame ho do čaju, na výrobu koláčov, medoviny. Kalorická bomba je chlieb, maslo, med a mlieko. Používame ho aj ako liek. Veľmi málo sme chorí na chrípku, angínu a zápaly horných dýchacích ciest." Ročne vraj rozdá okolo sto kíl medu. "Ľuďom to vždy urobí radosť."

Ako laici sme ho požiadali, aby nám v krátkosti vysvetlil, ako med vzniká. "Včely zbierajú z kvetov nektár. Ten potom odovzdávajú ďalším včelám, ktoré ho spracúvajú cez svoje hltanové žľazy a ukladajú do buniek. Tam ho obohacujú o enzýmy. Keď je bunka plná, odparia z nej vodu a zaviečkujú. Takýto med dokáže vydržať aj päťsto rokov. V Egyptských pyramídach sa našiel med, ktorý mal tristo rokov a bol požívateľný."

Pre kvalitu medu je dôležité jeho uskladnenie. "V tmavej miestnosti pri piatich až siedmich stupňoch celzia. Nesmie tam byť voľne položené ovocie alebo zelenina, pretože med dokáže absorbovať pachy."

Včelár nemôže byť nervózny. "Včely to vycítia, keď sa ich niekto bojí. O to skôr ho môžu poštípať."

Kedy vlastne zvyknú včely štípať? "Včely sú veľmi alergické na alkohol, na voňavky a prudké pohyby. Nikdy vás nepichne nadarmo, pretože vie, že uhynie. Stáva sa to vtedy, keď sa jej postavíte do letovej dráhy, že do vás narazí. Alebo keď ju nejakým spôsobom vydráždite. Je to starý obranný mechanizmus."

G. Foťko povedal, že už dostal aj tridsať - štyridsať žihadiel naraz, a nemal s tým problém. "Len trochu som na tých miestach opuchol. Treba si však dávať veľký pozor, aby vás včela nepichla do krku a do jazyka. Vtedy hrozí udusenie a treba okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Musím povedať, že stále mám pred včelami rešpekt a používam ochrannú kuklu."

Raz za ním prišiel osemdesiatročný muž, ktorý mal reumatické bolesti ruky. "Chcel, aby ho zopár včiel do nej pichlo. Skutočne to pomáha."

Podelil sa s nami aj o príhodu s dcérou. "Vtedy mala štyri roky. Bol som pri úľoch. Keď som sa otočil, stála blízko pri nich. Zdúpnel som, pretože okolo nej lietalo niekoľko desiatok včiel. Našťastie ju ani jedna nepoštípala. Odvtedy verím, že včely poznajú svojho majiteľa."