tí, ktorým k umeniu stačí pero a papier. Mladá poetka Mária Sakalová z vranovskej obce Rudlov je toho príkladom. V minuloročnej súťaži Literát, organizovanej Hornozemplínskou knižnicou vo Vranove, uspela so svojou zbierkou básní Calcium. Porota pod vedením novinára a básnika Pavla Hudáka jej udelila prvé miesto.

Študentka štvrtého ročníka vranovského gymnázia tvrdí, že vzťah k literatúre získala v rannom detstve. Má za sebou niekoľko úspechov v recitácii na súťažiach Hviezdoslavov Kubín a Štúrov Zvolen. Okrem poézie sa venuje aj žurnalistike, z pozície šéfredaktorky vedie školský časopis. Sklony má aj k výtvarnému umeniu, spevu, matematike a biológii. "Som všestranne zameraný človek," tvrdí. V detstve sa musela často rozhodovať, či uprednostní matematickú olympiádu alebo Hviezdoslavov Kubín. Až na gymnáziu svoje nadanie zamerala výlučne na literatúru. Stala sa členkou klubu Milovníkov písaného slova (MIPIS).

"Písať som začala počas chodenia s jedným chalanom. Prežívala som vtedy rôzne stavy a keď som mala nejaký problém, začala som sa búriť v sebe samej, triasla som sa, vbehla som do izby a vypísala to všetko na papier. Potom som to tak aj preniesla do elektronickej podoby. Nechala som tam všetky pomlčky, čiarky, celý prúd vedomia. Mnohým ľuďom sa to páči, nájdu sa tam, aj keď som básne písala o niekom úplne inom. To mi dáva pocit, že moja tvorba má zmysel." Svoje básne si vie predstaviť aj texty k piesňam.

Literatúra v praxi nie je v prípade Márie Sakalovej obmedzená len na písanie básní. Aktívna činnosť v klube MIPIS predstavuje ďalšiu časť jej literárnej práce. V klube dnes pôsobí okolo štyridsať autorov. Stretávajú sa oficiálne každý posledný piatok v mesiaci. Klubisti organizujú výstavy, čítanie poézie, dramatizáciu pre ľudí, ktorí potrebujú pocit, že niekomu na nich záleží. Vo Vranove nad Topľou Márii Sakalovej chýba priestor pre stretávanie mladých ľudí. Miesto, ktoré by nebolo krčmou, ale ani úzko špecifikovaným klubom či krúžkom. "Keď tu chce niekto niekam vypadnúť, sedí v pivárni. Keď je nefajčiar, musí tam pasívne dýchať cigaretový dym. Keď nepije alkohol, povie si, nepôjdem do baru a nemá kam ísť. Mladí ľudia sa tu stretávajú len v baroch, sú na ne odkázaní a to sa mi nepáči."

Literátka Mária Sakalová neplánuje štúdium ukončiť po maturite na gymnáziu. Prihlášku má podanú na Filozofickú fakultu Prešovskej univerzity, kde chce študovať slovenčinu a estetiku.

MODRÁ TABLETKA

Si tiež taký šťastný, ako ja nikdy

pred požitím tabletky zvanej

... NÁDEJ...? Zapila som

ju tým zázračným mokom, nie, nie

je to dáke víno, to by tak ešte

chýbalo(!) Je to extrakt

z teba a doposiaľ nikomu

neznámej kvetinky, ktorá

rastie len v púšti môjho

vnútra a to nie v oáze, ako

by mnohí predpokladali, ale

ale na kocke, ktorá bola vykro-

jená z jazierka plného slad-

kej životadárnej vody ...vody

pokoja a úľavy, vody prame-

niacej v tvojich marťansky

modrých očiach. Aha, práve

prebehol okolo Robi Wiliams

na nespútanom tátošovi. Ešte

nespútanejší živel je však on

so svojim správaním a imidžom.

Tak čo vlastne robí ten Robi

na mojej púšti. Smeje sa, že on

spieva o láske, ale my o nej BÁSNIME.

...a túto báseň naplno

prežívame.

Mária Sakalová