chorobách z povolania, rôznych deformáciách a podobne - nám zázračne vyzdraveli. A preto sa ich "zázračné" liečiteľské schopnosti, ktoré vykonali za rekordne krátky čas - ja občan tiež takto zázračne vyliečený - som tiež za top, aby ich naša vláda, ale najmä "zdraví" invalidní občania navrhli na udelenie Nobelovej ceny.

Na vysvetlenie, v skratke "môj" príbeh: Ako zdravotne ťažko postihnutého po detskej mozgovej obrne, ktorá ma postihla začiatkom päťdesiatych rokov, ma pozvali na lekársku posudkovú komisiu k prehodnoteniu môjho zdravotného stavu a čuduj sa svete, nevyliečiteľnú chorobu dokázala táto lekárska posudková komisia vyliečiť. To, čo odborní lekári nedokázali vyliečiť viac ako 40 rokov, to dokázala posudková lekárka v Prešove za pár sekúnd.

Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Posudkovej lekárke stačil letmý pohľad na mňa a bol som vyliečený z detskej mozgovej obrny, na ktorú som ochorel a ostal úplne ochrnutý ako štvorročný chlapec. Odbornej posudkovej komisii vôbec nestačila lekárska správa od odborného lekára - neurológa, ktorú som jej predložil. Vôbec túto správu nevzali do úvahy a dovolím si tvrdiť, že ju vôbec nečítali, čiže bola úplne zbytočná. Pritom táto lekárska správa jednoznačne potvrdzovala, že môj zdravotný stav sa oproti poslednému posúdeniu vôbec nezlepšil. Citujem časť lekárskej správy: "Stav po detskej mozgovej obrne - ťažkej forme - s úplným ochrnutím pravej hornej končatiny a čiastočne ľavej hornej končatiny."

Vidím to tak, že nové zákony si pretvaruje každá posudková komisia tak, ako jej vyhovujú ku konkrétnemu prípadu, ktorý posudzujú.

Čo k tomu dodať, len toľko, že z môjho prípadu sa stal takpovediac zemiak a to veľmi horúci, ktorý teraz okresná posudková komisia, po mojom odvolaní sa, prehodila na krajskú posudkovú komisiu, ale tá nechcela zhodiť svojich kolegov z okresu, a tak nerozhodla o mojom zdravotnom stave. A takto sa lekári - odborníci zbavili svojej zodpovednosti a prehodili horúci zemiak na Krajský súd. Znie to šokujúco, ale je to pravda. Krajský súd má rozhodnúť o tom, či som invalid zdravotne ťažko postihnutý, alebo zdravý. Najzaujímavejšie na tom je to, že dôchodok mi odňali veľmi rýchlo. Po uplynutí jedného mesiaca od zasadnutia posudkovej komisie som obdržal rozhodnutie, že už nie som invalidný, no vrátenia dôchodku sa asi tak rýchlo nedočkám. Uplynulo už 7 mesiacov odo dňa odoslania môjho odvolania sa proti rozhodnutiu komisie.

Viete, od útleho detstva som nosil svoje postihnutie so sebou, nosil som toto ťažké bremeno, nikdy som sa nesťažoval, vedel som, že to iné nebude, a tak som sa so svojím postihnutím zmieril, a napriek tomu vám ešte vládni činitelia budú hádzať bremená pod nohy, aby ste i tak ťažký život mali ešte ťažší, aby ešte aj moje deti vedeli, že ich otec je nikto že ich z príjmu 3.300,- Sk, ktoré mi láskavo nechali, nedokážem plnohodnotne vychovávať. Viem, že nie som jediný, koho kvária podobné problémy, no najviac ma zožiera tá bezmocnosť, malosť, ktorú cítim, veď nad tým, čo sa dnes deje, ostáva stáť zdravý rozum.

Myslím, že lekára potrebujú najviac naši vládni činitelia, hlavne ušného a očného, lebo sú hluchí a slepí, ale predovšetkým by sa mali dať všetci vyšetriť u psychiatra, lebo človek so zdravým rozumom nemôže vymýšľať také nemožné zákony. Veľmi sa hanbím za tom že som invalid, ktorý musel prejsť takouto ponižujúcou liečiteľskou procedúrou, takými odborníkmi, ako sú naši lekári. Áno, sú odborníci, neoponujem si, nebyť ich odbornej starostlivosti a opatery (Košice, Bratislava, ale najmä Janské Lázně), dnes by som nestál na vlastných nohách, som im za to aj po rokoch nekonečne vďačný.

vyliečený invalidný dôchodca Imrich Maliňák, Prešov