krásnej Prešovčanky, ktorá sa pokúsila veľmi nezvyčajným spôsobom vyriešiť svoj vážny existenčný problém pred takmer 400 rokmi.
Vo februári roku 1606 vládla v Prešove fašiangová nálada. Dni sa postupne predlžovali, pomaly sa otepľovalo. Hajdúsi kniežaťa Bočkaiho, ktorý viedol prvé veľké uhorské povstanie proti Habsburgovcom, síce obkľúčili Prešov, no priamo zaútočiť na jeho pevné hradby si netrúfli. Preto sa snažili vylákať jeho obyvateľov pred múry mesta, kde sa v malých potýčkach snažili kvôli výkupnému zajať čo najviac bohatých mešťanov. Koncom februára sa jednej takejto šarvátky, spolu s mestskými ozbrojencami, zúčastnili aj viacerí bojachtiví mladíci. Nad hajdúchmi prekvapenými ich statočnosťou sa im dokonca podarilo zvíťaziť. V 17. storočí, ktoré bolo celé vyplnené vojnami, by takáto pomerne bežná udalosť ani nevzbudila pozornosť. Na strane Prešovčanov však padol mladý bohatý obchodník, ktorý sa iba prednedávnom oženil. Jeho pekná manželka ho oplakala a slávnostne pochovala. Keďže však spolu nemali žiadne deti, tušila, že sa jej blahobyt skoro skončí. O veľké dedičstvo sa totiž mohli podľa zákona prihlásiť aj manželovi príbuzní a jej by nezostalo takmer nič. A príbuzní veru neváhali. Hneď nasledujúci deň po pohrebe ju vyzvali, aby opustila dom, v ktorom žila a vydala im všetky majetky zosnulého.
Snáď pud sebazáchovy náhle vnukol mladej vdove riešenie. Sebavedome vyhlásila, že z domu neodíde, pretože čaká dieťa. Právom matky, pre svoje ešte nenarodené dieťa, si teda ponechá všetko, čo patrilo jej manželovi a otcovi dieťaťa. Prekvapení príbuzní museli ustúpiť, no mladú vdovu začali pozorne sledovať. Tá síce dieťa nečakala, svoju úlohu však začala hrať veľmi presvedčivo. Bola opatrná, pretože vedela, že ak by jej podvod vyšiel najavo, prísny trest by ju neminul. Obliekala sa preto tak, akoby dieťa čakala, chodila sťažka a predstierala nevoľnosť. V tichosti rýchlo pátrala po vhodnom dieťati, ktoré by - až príde čas - mohla vyhlásiť za svoje.
Šťastie jej žičilo. Podarilo sa jej nájsť ženu vojaka, ktorý padol v boji iba o niekoľko dní skôr ako jej manžel. Pomocou veľkej sumy peňazí nakoniec nešťastnú ženu presvedčila, aby je predala svoje ešte nenarodené dieťa. A tak, keď prišiel čas, v posteli vedľa mladej vdovy ležal krásny, silný chlapček. Manželovo príbuzenstvo mohlo iba sklamane sledovať, ako im uniká veľký majetok. Nemohli ho vziať zákonitému dedičovi, za ktorého ho mala až do jeho plnoletosti spravovať matka.
Mladá žena teda mohla byť spokojná. Plán sa jej vydaril a zdalo sa, že jej už nič nemôže prekaziť pohodlný život. Ako sa však ukázalo, malé dieťa v dome prináša veľa starostí a nepokoja. Nemohla dieťa kojiť, a tak krátko po pôrode prehlásila, že mlieko sa jej stratilo. Susedia jej uverili, no chlapček sa materského mlieka stále dožadoval a iba po dlhom presviedčaní vypil trochu kravského, alebo bylinkového čaju. Od hladu bol ale stále nepokojný, večne plakal a najmä mladú ženu rušil zo spánku. Keď už bola situácia pre ňu neznesiteľná, začala dávať slabnúcemu dieťaťu rôzne uspávadlá. Jedného večera mu však podala uspávacieho prostriedku priveľa a dieťa upadlo do hlbokého bezvedomia.
Skutočná matka dieťaťa, hoci podľa dohody mala odísť z Prešova, nakoniec nedokázala odcestovať. Vnútorný materinský hlas, o ktorom náhradná matka nemala ani tušenia, ju priťahoval k dieťaťu. Ako sa ukázalo, prišla v poslednej chvíli. Aj keď sa to krkavčia matka snažila utajiť uvidela svoje dieťa ležať bez pohybu v kolíske. Vyzeralo ako mŕtve, a tak nešťastná žena v zúfalstve vykríkla: "Počkaj, zabila si mi mojej dieťa, a tak vlastnou krvou budeš platiť za život toho malého nevinného stvorenia."
Hneď aj bežala na radnicu a aj keď sa ju stráže pokúšali zastaviť, vbehla rovno k richtárovi. Michal Wirth, ktorý bol v tom čase richtárom slobodného kráľovského mesta Prešov, sa zhrozil, keď mu vyrozprávala celý príbeh. Nechal zadržať obe ženy a zvolal mestskú radu.. Tá po dlhom rokovaní vyniesla konečný rozsudok.
Skutočná matka bola za to, že predala vlastné dieťa a spáchala podvod,, odsúdená na palicovanie. Potom ju verejne vypovedali na večné časy z mesta a prešovský kat ju so svojimi pomocníkmi metlami vyhnali z mesta. Žena však, na tú dobu pomerne mierny trest prijala ľahostajne. Pre ňu bolo dôležité iba to, že sa jej chlapček postupne prebral z dlhého spánku. Mladú bohatú vdovu, ktorá si dieťa kúpila, postihol oveľa prísnejší trest. Podľa rozhodnutia svojich sudcov porušila piate aj siedme Božie prikázanie, spáchala podvod a takmer pripravila o život nevinné dieťa. Preto ju odsúdili na smrť. Na hlavnom námestí, na výstrahu všetkým, ju verejne mečom sťal prešovský kat.
Autor: Patrik DERFIŇÁK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
