svoje hlasy. Keďže od prvých zasadnutí uplynuli takmer dva roky, zaujímalo nás ako teraz, inak učiteľka angličtiny, vníma komunálnu politiku. Alebo, či sa veci verejné dajú presadiť tak, ako si to predstavovala. "Venujem sa najmä otázkam vzdelania a športu. Niektoré veci sa presadzujú ťažko, iné sa dajú názorovo ovplyvniť. Pravda je, že teraz sa už pozerám na prácu poslancov ináč, ako na začiatku," povedala nám po chvíľke uvažovania, ale nekonkretizovala ako. Na otázku, či sa na ňu obracajú občania mesta a čo sa jej už podarilo v mestskom parlamente presadiť odpovedala, že ju oslovujú najmä učitelia. Na jednej strane sa zaujímajú o smerovanie škôl v meste, ale hovoria napríklad aj o tom, že Svidníku chýba publikácia o histórii, ktorú by mohli využiť aj na vyučovaní. Tiež hovoria o smerovaní krúžkovej činnosti, využívaní voľného času a podobne. "Predniesla som aj iný problém. V meste chýba ešte aspoň jeden bankomat a už je to v štádiu riešenia. Máme teraz len jeden a večne pred ním stoja rady ľudí."

Spolu s manželom Ladislavom, učiteľom telocviku a trénerom mládežníckeho volejbalového družstva, vychovali dvoch synov. Starší, 29-ročný syn Ladislav ide v šľapajách svojho otca a vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave. Momentálne pracuje na mestskom úrade. O dva roky mladší Rastislav, zrejme pod vplyvom mamy, inklinuje skôr k jazykom. Po štúdiu na City University v Bratislave sa začal venovať personálnemu manažmentu a v hlavnom meste si našiel aj prácu.

Keď sme sa zaujímali o jej koníčky, neprekvapilo nás, že jej najväčším je práca učiteľky a hneď potom nasleduje šport. "Kedysi som aktívne hrávala volejbal a robila atletiku, ale s pribúdajúcimi rokmi sa teraz uspokojím aj s fitnescentrom a dlhými prechádzkami v prírode. Tak si oddýchnem najlepšie." Aj ručné práce a čítanie považuje za relax, ale pri týchto činnostiach sa vraj nedá uvoľniť nahromadená energia.

Keďže má už dospelých a samostatných synov, vyzvedali sme, ako trávia s manželom voľný čas najčastejšie. "Času máme veľmi málo. Manžel teraz neučí, pracuje na obvodnom úrade, ale trénuje mládežníkov. No a cez víkendy sme zvyčajne doma. To viete, v rodinnom dome sa vždy nájde nejaká práca a večery trávime pri televízii."

Naostatok sme sa opýtali, či má ešte nesplnené sny, alebo sa jej zdá, že už dosiahla všetko, čo chcela. Sny ju vraj už netrápia. Želá si len, aby spoločnosť a ľudia venovali viac pozornosti vzdelaniu a zdraviu.