Ako vraví, starosta je naozaj hlavou a musia ho zaujímať problémy ľudí. Od tých najbanálnejších rád, až po tie skutočné problémy. "Byť starostom, znamená nemať pracovnú dobu. Keď tu musím byť o piatej ráno, tak som a keď ma niekto potrebuje o desiatej večer aj vtedy som k dispozícii. Možno mám šťastie, že ma Boh obdaril univerzálnosťou. Zaujímam sa o problémy všetkých a je pravda, že niektorí potrebujú moju pomoc raz, iní sa jej dožadujú aj desaťkrát, ale tak to má byť. O tom je život." No vyhovieť všetkým, je ťažké. Tvrdí, že vo chvíli, keď prestane načúvať ľuďom, už sa nebude cítiť starostom. Jeho slová zrejme neboli prázdne, veď stojí aj na čele spoločnej úradovne, ktorá združuje 49 obcí okresu a jeho kolegovia mu dôverujú. Mimochodom, tých 49 obcí má dovedna len 10 668 obyvateľov.
Neskrýval pred nami, že súčasná ekonomická situácia poznačila aj ľudí z Nižného Orlíka. Zo súčasných 260 obyvateľov, väčšina mužov v produktívnom veku, ale aj mladých ľudí bez záväzkov odišla za prácou do veľkých miest, ale aj do Čiech a Španielska. Zaujala nás táto krajina, a tak sme sa pýtali, prečo práve Španielsko. "Ani neviem. Niekoľko chlapcov tam odišlo, uchytili sa a postupne stiahli aj ďalších. Myslím, že niektorí sa už ani neplánujú vrátiť. Pracujú na farmách, v skleníkoch a ja neviem kde ešte. Aj môj syn to skúšal, ale po mesiaci sa vrátil domov, lebo si nenašiel stálu prácu. Aj v Španielsku je nezamestnanosť. Platí tam to, na čo si budeme musieť aj po vstupe do EÚ privykať. Najprv zamestnajú domácich až potom cudzincov. Ale aspoň získal skúsenosť." Podotkol, že istú skúsenosť už Nižnoorlíčania majú zo 68. roku, keď hromadne odchádzali za prácou do košickej VSŽ, alebo do iných väčších miest a už sa domov nevrátili. História sa teda opakuje.
Chlapi teraz zvyčajne odchádzajú na stavby do Česka a ako poznamenal starosta, v dedine ostávajú ženy, deti a starí ľudia. Často uvažuje o tom, aké má šťastie jeho rodina. Hoci je celé dni zaneprázdnený, aspoň v noci je doma. "Je to nespravodlivé voči rodinám, ale čo majú robiť. Doma nič nevysedia. Aj preto donekonečna rozmýšľam, ako prilákať do obce viac podnikateľov, ktorí by vytvorili pracovné miesta. Nižný Orlík má dobrú polohu, je blízko Svidníka, ale žiaľ, už nie je veľa toho, čo im môžeme ponúknuť."
Napriek jeho slovám sme sa dozvedeli, že obec už poskytla podnikateľom vari všetky nevyužité objekty. Napríklad pre obchod s potravinami a pohostinstvo. V Nižnom Orlíku sú napríklad celkom netradične dve kvetinárstva, ktorých majitelia sa zaoberajú aj pestovaním rastlín. V obecných priestoroch čoskoro začne iný súkromník prevádzkovať pohrebné služby. Na jar sa zase v polyfunkčnom dome na obecnom pozemku otvorí prevádzka s cukrárenskou výrobou, ale aj klampiarska dielňa. Na inom obecnom pozemku, mimochodom hneď vedľa zrekonštruovaného storočného objektu kde teraz sídli obecný úrad, sa stavia gréckokatolícky chrám. Voľný je už len objekt základnej školy, ktorú pre nevyťaženosť vyradili zo siete a deti sa dochádzajú vzdelávať do Svidníka.
Za jedno volebné obdobie, ako vraví Petný, sa nedá dokázať veľa, ale časom sa dá aj s neveľkými prostriedkami systematicky postupovať na rozvoji obce. "Mám šťastie, že mám teraz, ale aj v minulých volebných obdobiach to tak bolo, v zastupiteľstve dobrých poslancov. Ťaháme za jedno lano a robíme pre našich ľudí, čo sa dá a ako najlepšie vieme. Aj ľudia sú tu dobrí, hoci občas to v medziľudských vzťahoch tiež zaškrípe. Nikdy sa mi nestalo, že by odmietli pomôcť, keď sme robili niečo svojpomocne. Nechcem aby to vyznelo banálne, ale žijeme tu ako jedna veľká rodina."
Faktom je, že v dedine sme videli niekoľko rozostavaných domov a zrejme jej teda nehrozí, že úplne zostarne. Naopak, starosta vidí možnosť rozvoja aj v tom, že bude môcť po istých krokoch, ktoré súvisia s reformou na Slovensku, časom ponúknuť záujemcom aj ďalšie pozemky na výstavbu. Omladenie považuje za cestu, ale uvedomuje si, že na to musí vytvoriť podmienky.
Hoci sa prvá písomná zmienka o obci datuje do roku 1 357 a hrdí sa hovoriacim erbom so znakom dvoch bojujúcich orlíčat, v dedine nám chýbal akýkoľvek pozostatok histórie. Zdala sa dosť moderná. "Mali sme starý drevený kostolík, ale ten okolo roku 1970 spadol a už sa nikdy neobnovil. Zachránila sa len zvonica a tá je teraz v Bardejovských Kúpeľoch. Od roku 1969 tu majú pravoslávni veriaci cerkov a tento rok, ak všetko dobre pôjde, by sa mal dokončiť gréckokatolícky chrám. Dedina sa vám zdá nová? To asi preto, že počas druhej svetovej vojny boli všetky domy zničené. Zachovali sa len dva či tri, takže dedina je vlastne nanovo vybudovaná."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
