Slovenska, napriek pomerne silnej medializácii chátrajú. Veľmi nepomáha ani skutočnosť, že sú ako celok vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Pohnutú históriu pritom majú mnohé z nich už za sebou. Napríklad chrám sv. Paraskievy v obci Potoky, neďaleko Stropkova, postavený roku 1773, už vôbec nemal existovať. Túto trojdielnu drevenú zrubovú stavbu, skladajúcu sa z oltárnej miestnosti, hlavnej lode a podvežia, totiž mali zbúrať už v roku 1915.
Konštatoval to vo svojej odbornej správe budapeštiansky architekt Anton Hofhauser, ktorý navštívil túto pamiatku v jesenných mesiacoch roku 1915. Prišiel tesne po prechode rakúsko - ruského frontu, kontroloval stav množstva verejných a cirkevných budov na území vtedajšej Šarišskej a Zemplínskej stolice. Vo svojej záverečnej správe O stave kostolov, škôl a modlitební v tejto časti Uhorska konštatoval, že drevený kostol v obci "Pataky" na viacerých miestach zasiahli delostrelecké granáty a gule. Najviac bol pritom poškodený severozápadný stĺp, ktorý projektily celkom prestrelili. Rovnako ako hradu nad severným múrom a strechu nad hlavnou loďou. Okrem toho celá stavba z 18. storočia, jej drevené hrady a dosky boli, podľa názoru architekta v tak žalostnom stave, že oveľa jednoduchšie a lacnejšie by bolo celý kostol zbúrať.
Na jeho mieste navrhoval postaviť z miestneho, na tento účel vhodného dreva nový malý kostolík. Ten by, ako usúdil, oveľa lepšie vyhovoval potrebám tu žijúcich iba osemnástich rodín. Odhadované náklady na výstavbu nového kostolíka vyčíslil na zhruba 4000 korún. O tom, že chrám sv. Paraskievy bol naozaj vážne poškodený, svedčí aj skutočnosť, že architekt do neho zakázal veriacim vstupovať a konať bohoslužby. Najmä vystríhal pred zvonením na poškodenej zvonici, ktorej pád by mohol vážne ohroziť ľudské životy.
Napriek tomu, že okolie Stropkova bolo prvou svetovou vojnou vážne poškodené a súčasne patrilo k najchudobnejším regiónom Slovenska, kostolík nakoniec zbúraný nebol. Našli sa prostriedky i ochotné a schopné ruky, ktoré ho znovu opravili. Stalo sa tak v čase, keď tu ľudia doslova hladovali a za obživou odchádzali do cudziny. Preto ťažko uveriť, že by sa v dnešnej, síce tiež neľahkej dobe nenašli sily na obnovu tohto dreveného skvostu.
Autor: Patrik DERFIŇÁK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
