generácií gymnazistov slovenčinou, dejepisom a pozitívnym pohľadom na svet. Ján Kopina je pedagóg, ktorého si väčšina jeho žiakov váži aj pre jeho mimoškolskú činnosť. Verejnosti je známy aj ako publicista, autor rozhlasových hier, aforizmov aj ako aktívny volejbalista.

"Každú voľnejšiu chvíľu orientujem na to, aby som toho čo najviac prečítal. Sledujem novinky v literatúre, zaujímavosti," vysvetlil nám tajomstvo svojho pedagogického úspechu. Netvrdí, že prečítal každú novinku, ktorú prinesie náš knižný trh. Snaží sa však prečítať všetko, čo je zaujímavé aj pre žiakov. Vie ich potom didakticky nasmerovať, navnadiť. "Ide mi o to, aby život videli o čosi komplexnejšie. Nie len vo svojich prioritách, ako je piváreň, alebo počítač a nič iné."

Naposledy ho na odporúčanie študentom chytila kniha Petra Holku Normálny cvok. "Poskytuje profil dnešného mladého človeka v negatívnom význame. Je to pohľad na mladého, drogovo závislého človeka, ktorý sa snaží vyrovnať so svojou situáciou." Kniha poskytuje čitateľovi pohľad na negatívne dôsledky narkománie. Čitateľ Kopina inklinuje k psychologizujúcej literatúre, zameranej na vnútro mladého človeka konfrontované s vonkajškom. Mladého človeka dnes a v čase svojej mladosti vidí rovnako ako Čapek: "Terajšia generácia si vždy myslí, že je lepšia ako bola tá pred ňou." V zásade podľa neho platí, že mladý človek je vždy rovnaký, či je to v roku 2004 alebo 1950. "Pochopiteľne to ovplyvňuje iná atmosféra v spoločnosti, iné problémy a možnosti."

Za štyridsať rokov pred katedrou zanechal Ján Kopina svoju slovenčinársko-dejepisnú stopu na stovkách absolventov vranovského gymnázia. Dvaja z nich dnes výrazne ovplyvňujú slovenskú politiku. Ide o Ivana Mikloša a Jána Figeľa. "Boli to žiaci, ktorí predstavovali špičku už tu na škole. Bolo vidieť, že majú perspektívu. Ivan u mňa zvlášť vysoko bodoval, lebo výborne lyžoval, hral dobre volejbal, a samozrejme, u mňa sa dobre učil. Obaja boli príkladom v správaní."

Hlboko si váži žiakov, ktorí vedia, kvôli čomu na gymnázium prišli. "Neznášam

takzvaných majstrov sveta, ktorí robia všetko iné, len nie to čo by mali. Chýba im vnútorná motivácia niečo sa dozvedieť, snaha byť múdrejším."

Kniha je pre Jána Kopinu neoddeliteľnou súčasťou života. Doma má svojich papierových priateľov všade. Knihami má obloženú každú izbu aj pôjd. Počet zväzkov vo svojej knižnici sa neodváži odhadnúť. Napriek tomu, že má knihy všade vie, na ktorej poličke ktoré dielo nájde. Nakupuje ich v kníhkupectvách aj antikvariátoch. Cena pre neho nie je rozhodujúca. "Myslím, že aspoň pre učiteľov slovenčiny by mohli vymyslieť nejakú zľavu."

Dramatik Kopina mal naposledy v étery slovenského rozhlasu hru o Michalovi Bosákovi. Najnovšie pre rozhlas spracoval orientálneho Švejka - Hodžu Nassredina, ktorý si dokáže vystreliť v každej situácii z každého. Hra by sa mala na vlnách rozhlasu objaviť pod názvom "Keď sa povie Hoddža Nassredin, smeje sa každý Turek". Zo svojich aforizmov pre článok vybral tento: "Škola? Čo nezískate na duchu, získate na váhe."