Vyberte si, dotácia na samozamestnanie, alebo žobrácka palica?

Transformácia úradov práce a novela zákona o zamestnanosti priniesla veľa zmien. Jednou z nich sú aj nové podmienky pri poskytovaní dotácie na samozamestnanie. Tento nástroj sa má stať východiskom pre rizikové skupiny a mladých absolventov. Naviac, dotácie sú súčasťou národného programu s finančnou podporou z Európskeho sociálneho fondu. No a tomu sú prispôsobené aj podmienky.

Na prvý pohľad vyzerá možnosť získať 51-tisíc a pre znevýhodnené skupiny obyvateľov až 71-tisíc korún lákavo. Tieto vynikajúce podmienky na naštartovanie sme dostali dokonca vďaka tomu, že žijeme v regióne s najvyššou mierou nezamestnanosti a s HDP pod 75 percent priemeru v EÚ. Ale je to naozaj pravda?

Skúmala som to. Inšpirovala ma jedna priateľka z detstva. Raz ma cestou do práce oslovila v trolejbuse a rozhorčene mi vyrozprávala svoj problém. Vraj chodí na úrad práce ako na hodiny klavíra a zakaždým sa dozvedá niečo iné. Chce začať podnikať, ale keďže je už niekoľko rokov bez stálej práce, chýbajú jej peniaze. Keď počula o možnosti získať dotáciu, pokúsila sa. "Vlastne som s tým začala už vlani, ale kým som skončila podnikateľské vzdelávanie a nebolo to zadarmo, úrad práce už nemal peniaze. Tak som si povedala, že počkám. Veď som už vedela, čo chcem robiť, s tým, že do toho zapojím aj dcéru. Skončila strednú školu a samozrejme nemá prácu. Som odhodlaná, ale to, čo sa dozvedám, ma znechucuje. Vraj musím nanovo absolvovať vzdelávanie, predložiť projekt a keď sa im bude pozdávať, tak mi schvália žiadosť. Dokonca som sa dozvedela, že tú sumu, o ktorej sa hovorí, ani nemusíme dostať. Som sklamaná. Napokon som sa ešte dozvedela, že najprv musím byť solventná, všetky náklady si uhradiť a až potom mi ich v podobe dotácie vrátia. Ale keby som mala peniaze na štart, tak nežobrem," vyžalovala sa mi Jana. A to vraj nie je sama. Takých ľudí, ktorí chcú meniť svoj život a postarať sa o seba je veľa.

Sama som sa presvedčila, že v Prešove evidujú 150 žiadostí, ale žiadateľov v konečnom dôsledku odrádzajú podmienky. Veď kto z absolventov, osamelých matiek, alebo päťdesiatnikov, ktorí prišli o prácu, má tých 50-tisíc korún? A keby ich aj mali. Aké podnikanie môžu naštartovať za takú sumu? Kto im požičia a počká, že peniaze poctivo vrátia? Nemôžem si pomôcť, ale ponúka sa mi tu jeden záver. Môžem sa aj mýliť, ale myslím si, že tieto pravidlá nie sú o pomoci ľuďom vo všeobecnosti. Vari len tým, ktorých rodiny môžu investovať minimálne takých 100-tisíc korún, aby svojim blízkym pomohli. Pýtam sa koľko takých rodín v Prešove je?

Keď sa už stále hovorí o tom, že štátnu pomoc veľa ľudí zneužívalo, tak teraz sa tu vytvára priestor pre solventných špekulantov. Tí síce peniaze majú, môžu ich vložiť do živnosti, ale prečo by nenechali štát, aby im čosi z vynaložených prostriedkov vrátil. Veď stačí ak budú figurovať štyri mesiace v evidencii uchádzačov o prácu. A aby im žiadosť schválili? To sa už akosi zariadi. Stačí poznať tých správnych ľudí.

Nuž, je to tak. Preberáme európske modely sociálnej politiky a nechceme vidieť ľudí s žobráckou palicou, o ktorú sa však opierajú nedobrovoľne.