vychoval tak, aby mali kladný vzťah k práci. "Dokázal okúvať vozy a to vedel máloktorý Róm," skonštatoval. Sedem z deviatich súrodencov Jozefa Patkaňa má skončenú vysokú školu. "Mám sestru lekárku, profesorku, inžinierku, brat je farár. Sám som stavebný inžinier," a dodal, že aj jeho štyri deti, hoci diaľkovo, ale študujú vysokú školu. "Človek sa však musí zmieriť s tým, že je Róm. Musím viac urobiť, aby som bol rovnocenný ostatným." Poznamenal, že kým budú biely a rómsky podnikateľ rovnocennými, prejde aj tridsať rokov. Tento postoj Patkaň síce nenazýva diskrimináciou, ale predsudkami. "Je to v ľuďoch zakódované. Už v malých deťoch v škôlke. Cítia to aj moje vnúčatá."
K "bielym" sa Jozef Patkaň dostal už na strednej škole, a to cez šport. Bol majstrom kraja v atletike, hádzal guľou a skákal do diaľky. Po skončení strednej školy robil na stavbe. Neskôr začal študovať na vysokej škole, denné štúdium zmenil na diaľkové, to preto, že sa oženil. Následne nastúpil na mestský národný výbor, "potom som tam bol šéf, mal som na starosti Mestský stavebný podnik." V Bardejove toho veľa postavil. Bol pri výstavbe zimného štadióna, športovej haly, obchodov...
V roku 1992 sa pustil do podnikania. Začali traja bratia. "Tam kde dnes stojí naša Obnova (tak sa volá firma J. Patkaňa) nebolo nič, iba zbúranisko. "Prezliekali sme sa vonku," hovorí. V roku 1996 už zamestnával tristo ľudí, v 1998 okolo päťsto a dnes ich má 800, dvesto z nich je Rómov. "Celá filozofia rómskej duše potrebuje usmerniť. Oni nemajú pevné základy, ak majú dodržiavať pracovnú disciplínu, musí ich viesť zamestnávateľ." Patkaň túto snahu nazýva pozitívnou diskrimináciou. "Róm vie robiť, je mocný, ale vychovávať Róma k práci bude iba ten, čo s nimi cíti."
Tiež podotkol, že vo svojich firmách zvyčajne stavia zmiešané skupiny pracovníkov. "Bieli mi povedia ako robí čierny a čierni, ako robí biely. Takto vniká samokontrola." Podľa Patkaňa asi 25 percent Rómov je naučených pracovať ešte z obdobia socializmu. "Veď robili na stavbách a nielen na Slovensku. Títo sú bez roboty nervózni. Ďalších 25 percent Rómov sú mladí ľudia, ktorí skončili učňovky, sú medzi nimi maliari, tesári... Zamestnávame ich, ale tak, že ich prekvalifikujeme na takú profesiu akú momentálne potrebujeme. Ďalších 25 percent Rómov vie robiť pomocné roboty, čistiť, zametať. A zvyšujúcich 25 percent je takých, ktorých nikdy neprerobíme. Aj u bielych je takých dosť," skonštatoval Patkaň.
Ako hovorí, jeho životným krédom je nikdy sa nevzdávať. "Jeden múdry človek ma naučil, že keď sa mi nebude dariť, nemám plakať, ale vybrať si z banky posledné peniaze, kúpiť si nový oblek, kravatu, alebo nové auto a prejsť sa po meste. To som spravil. Určite sa nájdu takí, čo mi požičajú peniaze a peniaze treba potom vedieť otočiť."
Okrem stavebníctva, čo je pre je Patkaňovu Obnovu hlavná činnosť, tiež robia cesty v Čechách a prispôsobujú sa všetkému, čo potrebuje trh. Vlastnia štyri rámové píly. "Robíme s drevom a vyvážame ho na Ukrajinu do Bieloruska, tiež do Maďarska." Vyrábajú aj PET-fľaše a nechávajú ich naplniť minerálnou vodu. Každý deň dodajú do veľkoskladov kamión vody. V Čechách však majú v prenájme zase dielne, zamestnávajú v nich kovoobrábačov.
"Odo mňa ľudia neodchádzajú, iba keď ich vyhodím, oni si kupujú domy, autá, dávame im tiež mikropôžičky." Za dvanásť rokov podnikania prešlo cez firmu Obnova podľa J. Patkaňa až 18-tisíc ľudí, jedna tretina z nich boli Rómovia. "Každý deň príde k nám hľadať prácu asi sto ľudí, sú medzi nimi Rómovia aj neRómovia."
Patkaň poznamenáva, že Obnova ešte nepovedala posledné slovo. "Máme obrovské plány. Od Jasu sme kúpili výrobné haly. Máme vlastne fabriku." Robia v nich kabeláž do svetiel pre automobily Ford. Drevené unimobunky zase vyrábajú pre Rómov. "Dá sa z nich postaviť celá osada," skonštatoval. Okrem buniek na bývanie, pre štyroch, vyrábajú aj špeciálnu unibunku v ktorej je WC a sprchovacie kúty. "Radšej nech žijú v nich, než v chatrčiach, kde dym ide cez strechu a všetko na nich padá." Na adresu Rómov, ktorí žijú v špinavých chatrčiach v osadách konštatuje: "V mojom veku už poumierali. Priemerný vek v týchto osadách je päťdesiat rokov. Nedobre sa stravujú. Veľa fajčia, žiadna hygiena." Podnikateľ Patkaň tvrdí, že on sám nikdy nefajčil. "Vypiť vypijem," dodal. Na otázku, aké má záľuby, bez rozmýšľania povedal: "Mojich päť vnúčat."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
