podmienkach sú Vladimír Ruščák s manželkou Danielou. Svoje pštrosie podnikanie začali budovať v Soli. Predtým sa venovali chovu líšky. Keďže sa im zdala málo exotická, začali chovať afrického vtáka strkajúceho hlavu do piesku. Aktivita Vladimíra Ruščáka viedla slovenské ministerstvo pôdohospodárstva k registrácii pštrosa medzi hospodárske zvieratá v roku 1995. V Soli majú Ruščákovci okrem farmy aj pštrosiu reštauráciu Modrá perla.
Nápad založiť chov pštrosov skrsol v roku 1993. V Soli začínali podnikať na základe štúdie Angličanov, ktorí majú najväčšiu farmu v Európe. "Štúdia hovorila o etablovaní a rozmachu pštrosích fariem v Európe na obdobie dvadsiatichpiatich rokov. Neišlo v nej o trvanie, ale len o rozmach." Prvé zvieratá do Sole priviezli z Izraela, Holandska a Rakúska o rok neskôr. "Vytvorilo to dobrý predpoklad pre ďalšiu odbornú prácu na farme, vytvorenie a kontrolu úžitkovosti chovu zvierat. Výsledkom je, že štvrtý rok farma požíva titul šľachtiteľský chov." Pštrosia farma zo Soli expandovala na celé Slovensko, do Maďarska, Ruska, Poľska a Čiech. "Na základe nášho chovu vznikli ďalšie farmy. Niektorým sa darí viac, niektorým menej. Skúsenosti ukázali, že ľudia, ktorí na začiatku podcenili množstvo chovného stáda zaostávajú, alebo skončili."
Ekonomicky je chov pštrosa podľa V. Ruščáka veľmi výhodný. "Efektívnejšie je chovať sto pštrosov ako desať kráv." Minimum pre úspech v pštrosom podnikaní je desať samíc a päť samcov v základnom stáde. Pštrosia farma v Soli šesťdesiat percent svojej produkcie orientuje na ďalší chov. Záujemcom a budúcim partnerom ponúkajú okrem základného stáda aj celé svoje desaťročné know-how. So zvieratami dostávajú aj návod na starostlivosť, chov, reprodukciu. "Potenciálny chovateľ, ktorý začína v spolupráci s nami, preskočí dva-tri roky." Chov pštrosov na Slovensku zatiaľ nepozná konkurenciu. Podľa chovateľa Ruščáka sme stále sme ešte v štádiu prvej fázy, v ktorej by mal uspieť každý, kto sa k podnikaniu postaví rozumne, "bez toho, aby chcel byť už včera milionárom. Aby sme boli zaujímaví pre obchodné reťazce v západných krajinách, musíme produkovať určité množstvo koží a mäsa. Tým pádom je dobré, keď vznikajú nové farmy. V súčasnom období pomáhame pri vzniku novej farmy s projektom pre čerpanie peňazí z fondov Európskej únie."
Hospodárske zviera pštros sa dožíva veku šesťdesiat až sedemdesiat rokov. Tridsaťpäť až štyridsať rokov je schopný reprodukcie. Základné stádo je podľa chovateľa Ruščáka dlhodobá investícia. Pštros nie je náročný na prostredie, stačia mu jednoduché, drevené, odľahčené stavby. Napriek tomu, že ide o africké zviera, dobre znáša aj slovenskú zimu. Ani ľudský faktor chovu nie je neúnosný. Jeden ošetrovateľ zvládne starostlivosť o 200 až 300 kusov. Pštrosie mláďa dorastie za rok do hmotnosti 90 - 110 kilogramov, čo predstavuje jatočnú veľkosť. Polovicu z celkovej hmotnosti zvieraťa tvorí čisté mäso. Kilogram má dnes na trhu hodnotu 18 - 24 eúr. Pštrosieho mäsa je na európskom trhu stále nedostatok. Na Slovensku je ľudí, ktorí si ho dovolia kúpiť minimum. Okrem mäsa pštrosa je vo svete veľký záujem aj o kožu tohto zvieraťa. "Trendom v západných štátoch a Amerike je, výrobky z pštrosej kože predávať len vo vychytených drahých butikoch."
Pštrosie mäso je nezameniteľné. Obsahuje minimum cholesterolu, minimálny podiel tuku v mäse je porovnateľný len s rybacinou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
