neskutočne modrými očami. Náčelník Mestskej polície v Sabinove Ľubomír Semaník.

Pri hubárčení je náročný. "Zbieram hlavne dubáky. V okolí Sabinova sa vyskytujú hojne. Sušíme ich na kapustnicu, zavárame, chutné sú aj v praženici. To už je však v kompetencii manželky. Ja iba zbieram, ona robí tie ďalšie veci."

Rybárskemu umeniu sa venuje menej. "Chodím na ryby len semtam. K Toryse a k blízkym vodným plochám. A chytám len také obyčajné, aké sa tu vyskytujú, ako jalce, podustvy, prípadne pstruhy. Potom ich zase pripravuje manželka."

Obľúbený rybací recept nemá. "Mne je to jedno, ja zjem všetko. Zvyčajne ich obaľujeme a upečieme, niekedy robíme aj na víne. Ale najradšej zo všetkých jedál mám aj tak zemiakový šalát a rezeň."

Je poľovníkom, pričom zdôrazňuje, že poľuje len na zver, ktorej odstrel je v tom čase povolený. Divinu obľubuje aj vo svojom jedálničku. "Najviac mi chutí diviačie mäso. Či už opečené alebo ako guľáš. Je to dobré so zemiakmi i s ryžou. Nie som žiaden kuchár. Prípravu nechávam na manželke."

Záhradku majú v rodine Semaníkovcov rozdelenú na polovicu. "Ja mám tú časť, kde sú stromy a tráva a manželkin je zbytok, na pestovanie zeleniny (smiech)."

Náčelník mestskej polície sa občas objaví aj na plese. Zatancuje si, ale nemusí to byť. Ak si má vybrať, dá prednosť spoločenským tancom pred ľudovými. K počúvaniu muziky sa počas dňa dostane len prostredníctvom rádia. Má svoju obľúbenú kapelu: "Elán, jednoznačne!"

Stále usmievavý, pôsobí dojmom optimistu, ktorého nič nevyvedie z miery a s nadhľadom si dokáže urobiť srandu aj zo seba. Ale vie aj vybuchnúť. A ako to vyzerá? "Mali by ste sa spýtať kolegov... Nie je to až také, že by som stratil nervy, ale niekedy musí byť človek tvrdší. Nie vždy sa dajú veci riešiť po dobrom. Niekedy je potrebné aj zvýšiť hlas."

Podľa slov Ľ. Semaníka potrebuje náčelník mestskej polície k tomu, aby svoju prácu vykonával na sto percent, v prvom rade pevné nervy. "Potom byť kamarátsky. Myslím si, že s takým prístupom k podriadeným človek dosiahne viac, ako keby bol rozkazovačný typ."

Na exkluzivite miesta oddychu si vraj nepotrpí. "Budem dovolenkovať aj na záhrade, na chate, v prírode, aj pri mori. To je jedno. Nie som typ, ktorý, ak je leto, musí byť pri mori a v zime niekde na chate. Prispôsobím sa rodine. Ale čo je dôležité, vtedy vypínam mobil a o robote aspoň na chvíľu nechcem počuť."

V živote sa riadi krédom robiť všetko tak, aby boli ľudia vôkol neho spokojní.