zjazdoval. Bol som vedúcim vleku na Dubovici. Priviedol som k lyžovaniu aj deti. Staršia dcéra sa prvýkrát postavila na lyže, keď mala tri a pol, či štyri roky. Mladšia sa potom pridala, ale až v piatich rokoch."

Od práce si najlepšie oddýchne pri rodine. Ak má trochu voľného času, ide na prechádzku so psíkom. "Má šesť mesiacov a volá sa Dorka. Zobrali sme ju od známych, lebo nevedeli, čo s ňou. Chovali sme už veľa psíkov, mali sme boxera, ovčiaka, aj pekinského palácového psa. Naše deti mali vždy rady psov. Aj my s manželkou máme vzťah k zvieratám. Mali sme aj rybičky, dve vodné korytnačky, keď boli deti ešte malé. Potom už na to nebol čas. Deti začali chodiť do školy a ja s manželkou sme mali prácu."

Spomína si na jednu noc, ktorú strávili hľadaním škrečka po byte. "Dievčatá si ho doniesli domov, neviem odkiaľ. Nadránom sme museli v izbe odťahovať skrine, lebo sme škrečka nemohli chytiť. Začal sa už prehrýzať do skrine, takže sme museli presťahovať celý nábytok. Nechcel vyjsť von. Bol k nemu dosť ťažký prístup. Mali sme veľkú štvordverovú skriňu, ktorú sme kúpili pred vyše dvadsiatimi rokmi po svadbe. Vtedy sa vyrábali ťažké skrine. Bola to fuška odtiahnuť ju. Nakoniec sme ho našli."

P. Janič nie je už na pohľad typ vedúceho, ktorý by svoju funkciu chápal ako nástroj moci a zdroj príkazov a zákazov. Práve naopak: "Prešiel som veľa zamestnaní. Často som pracoval s ľuďmi. Zistil som jednu vec: zlým slovom a krikom sa nedosiahne nič. Niekedy je potrebné zvýšiť hlas, to je samozrejmé, ale väčšinou som viac dosiahol dobrým slovom."

Priznal sa ku koníčku, ktorý býva zvyčajne výsostne ženskou záležitosťou. Rád totiž varí. Dokáže vraj pripraviť, čo príde: "Okrem pečenia koláčov. Skôr som na mäsko. Najviac na pečenú krkovičku alebo stehno, s červenou kapustou a knedľou. Ale mám rád aj múčne jedlá, najmä bryndzové halušky. Deti to rady nemajú, ani manželka. Ony si dajú radšej halušky s tvarohom. Viem ich aj urobiť. Mám na ne recept, manželka ma to naučila."

Rád sa v lete preváža na bicykli. Teda aj jeho predstava o dovolenke je taká, že by bol pri mori, ale aby nemusel stále ležať, sadol by na bicykel. "A aby boli blízko kopce. Skombinoval by som to. Jeden deň na bicykli, druhý oddych pri mori a tretí deň turistika."

Jeho hobby sú tiež krížovky, hlavne tie, ktoré dcéra začne lúštiť a nevylúšti. "Čiže pokazí, čo sa dá a ja to potom napravujem."

P. Janič je v snívaní dosť náročný. Aj to, po čom túži, je náročné na kondičku i finančne. "Celá rodina vie, čo ma láka. Stále vravím, že keby som bol trochu pri peniazoch, rád by som prešiel Himaláje. Rád sa vyberiem do vysokých hôr. Do Tatier nechodím pravidelne, ale ak je príležitosť, idem."