určite neunikne ani gigantická lyžica opretá o skalu. Autorom 7,32 metra dlhej pomôcky ku obedu obra je miestny korytár zo Sedlísk Michal Kanaloš. V júly 2000 sa so svojim dielom pokúsil o zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Zápis sa nakoniec neuskutočnil, lebo zlyhala organizácia. "Nemám na to dobré spomienky," tvrdí majster.
Michal Kanaloš obýva už 66 rokov poslednú chalúpku Sedlísk, učupenú pod hradným bralom. Vychoval v nej štyroch synov. Na staré kolená zostal v domčeku obloženom korytami a lyžicami len s jediným. Keď sme vstúpili do dverí našli sme ho sediac na zemi v kope vŕbových ostružlín pri výrobe minikorýtka. Syn Michal za stolom žehlil nohavice. Spoločnú domácnosť zdieľajú v posledných rokoch. Zvyšok potomstva sa s rodinami odsťahoval, manželka starého korytára zomrela.
Práca na korytách sa vinie takmer celým životom starého pána. "Nedá sa spočítať, koľko som ich od pätnástich rokov vyrobil. Z tenkého dreva robím malé, z hrubého veľké," odpovedá na otázku vyžadujúcu počty. Okrem korýtok rôznych veľkostí spod jeho rúk vyšlo obrovské množstvo lyžíc, variech, dosiek na krájanie a ďalších drobností, ktoré sa dajú využiť pri zabíjačke aj v bežnej kuchyni. "Nie som sochár, umenie nerobím."
Remeslo zdedil po otcovi, starom otcovi a ... uchováva ho už po niekoľko generácií. Korytári Kanálošovci prišli na Slovensko z Rumunska. Nikto zo štvorice Michalových synov však remeselnú štafetu neprebral. "Chlapcov to ku korytu neťahalo a ani to nebanujem. Remeslo je zbytočné, keď nemá odbyt," tvrdí majster, ktorého priezvisko je úzko spojené s výrobou korýt a lyžíc. Kanál je v maďarčine lyžica. Po predkoch zdedil aj pracovné náradie, ktoré pri práci využíva dodnes.
Remeslo korytára je v súčasnosti na ústupe. "Končím s tým, u nás je nulový odbyt, z ktorého sa už nedá vyžiť. Okrem toho mám aj svoje roky, takže sa pokúsim vyžiť z dôchodku."
Posledné koryto predal za tisícku pred dvoma mesiacmi. Výroba veľkého pohltí minimálne dva týždne intenzívnej práce. Materiálom je zakaždým prvotriedne topoľové, vŕbové alebo lipové drevo. Dnes pracuje na mištičkách, ktoré si objednal akýsi podnikateľ. "Používa to v reštaurácii na halušky, guláš a iné jedlá." Za dvadsať kusov zinkasuje šesťtisíc korún.
Pokles záujmu o korytá vidí majster v drahote. "Prasatá sa nechovajú, šrot aj iné žrádlo je drahé. Keď si niekto horko biedne vychová nejaké-to prasa, spracuje ho v plechovej bodvanke, mäso strčí do mrazáku, neúdi ho. Načo mu je koryto... To nám veľmi poškodilo."
Michal Kanaloš plánuje zavesiť remeslo na klinec, zatiaľ nevie, čo si bez aktivity korytára počne, verí však, že mu na život postačí dôchodok. "Keď raz človek nevládze, je koniec, či práca chýba, alebo nie." Na prvý pohľad atraktívne remeslo, na ktoré by sa mali rýchlo nalepiť európske fondy a kontakty, dnes majstra neuživí. Spomína si síce na ponuky z Európy, nepokladá ich však za reálne. "Prišiel tu jeden taký, ktorý chcel naložiť kamión. Takých päť, šesťtisíc kusov. To nemôžem urobiť ani do smrti."
Korytárstvo umiera, majster remesla zo Sedlísk sa chystá vychutnávať dôchodok. Aj keď si uvedomuje zložitosť situácie, verí, že od hladu neumrie, že si bude môcť naďalej dovoliť aj vyprážaný rezeň.
Keby na neho náhodou nebolo, chytí si rybu. Rybárčenie je jeho druhou životnou záľubou. Ondavu má od chalupy na dohodenie kameňom, ani na Domašu si nemusí kupovať letenku. "Na kapra chodím neďaleko na Továrňanský rybník." Hodiny strávené pri vode, čakajúc na záber, považuje za ideálny relax. Pochváliť sa môže hlavne 24-kilovým sumcom, ktorého vytiahol z Domaše pred dvomi rokmi.
K životu pristupuje triezvo, triezvo aj žije, alkohol nezvykne píjavať. "Len sem-tam si jeden rupnem na frištik a robí sa ďalej."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
