neveľa ľudí vie o svojich postojoch aj otvorene hovoriť.

Príbeh manažéra, podnikateľa a exriaditeľa prešovskej SAD Vladimíra Hajdua potvrdzuje Ovídiov výrok, že "človek je taký, akým ho urobia jeho vlastné myšlienky". Prežil totiž aj svoje "malé peklo". Zauvažoval a začal znova.

"V súvislosti so SAD-kou vnímam dobré veci, ktoré som sial a žal, ale istí ľudia a okolnosti mi nedovolili dokončiť proreformné kroky, hoci čas ukázal, že boli správne. Nepozerám sa už dozadu a ak, tak na dobrých a kvalitných ľudí, ktorých som v SAD Prešov stretol. Dodnes sú moji priatelia. Priznám sa, že Prešov mi natrvalo prirástol k srdcu a cítim sa v ňom rovnako doma ako v Bardejove. Získal som silu nadhľadu a časom som pochopil, prečo sa udalosti tak vyvinuli," rozhovoril sa Hajdu.

Neskrýval pred nami, že odvolanie z pozície riaditeľa SAD sa ho hlboko dotklo. Ako vraví, uprostred úspešnej avšak nedokončenej práce. S odstupom času dokáže s vtipom a vyrovnaným úsmevom konštatovať, že prax a pády dokážu zoceliť človeka najlepšie. "No len keď nie sú umelé. Neobjektívne. Bol som naivný, keď som z rozbehnutého biznisu odišiel do SAD-ky. Z pracovného hľadiska som si absolútne veril a bol som presvedčený, že pri mojom profesionálnom nasadení ma tam čaká budúcnosť. Nestalo sa tak. Keď som zvažoval, čo budem robiť ďalej, napadla mi brilantná myšlienka. Odporúčal by som ju aj iným ľuďom v kríze. Vrhol som sa do manuálnej práce. Fyzickou námahou som si očistil mozog aj myšlienky, keď som spolu so synom Radomírom od jari do jesene zrekonštruoval starú nepotrebnú, ako ja hovorím, daču. Vložil som tam vlastné stavebné nápady, dizajnérske riešenia a podľa môjho názoru aj kamenný múrik, ktorý sme vtedy so synom volali "múr nárekov", je dielom, ktorým sa môžeme pochváliť."

Celý svoj profesionálny život študoval a zbieral skúsenosti v manažovaní. Tejto profesii ostal verný. V súčasnosti je majiteľom aj konateľom firiem TRADHAJ s. r. o. a TRADIHAJ v. o. s. Bardejov, ktoré sa zaoberajú obchodom s umelými hnojivami pre účely ďalšieho spracovania a poľnohospodárske účely. Nadviazal na dobré kontakty s partnermi na východných trhoch, zvlášť v Rusku a na Ukrajine. Ruštinu považuje za najkrajší jazyk. Dovoz zabezpečuje prevažne pre väčšie odbytové základne na slovenskom, čiastočne na českom trhu. Využíva svoje jazykové znalosti, a tak má ambície aj rozpracované kontrakty, aby sa posunul smerom do Spolkovej republiky Nemecko a do Rakúska.

"Podnikám zahraničné služobné cesty, alebo prijímam potencionálnych partnerov aj na domácej pôde. Na poľnohospodárov sa verejnosť pozerá v posledných rokoch negatívne a hoci aj oni sami urobili veľa chýb, nemožno nevidieť, že aj v našom regióne máme veľa schopných a odborne zdatných poľnohospodárov. Mnohé skrachované poľnohospodárske družstvá sa už formujú ako funkčné súkromné poľnohospodárske firmy. Aj v Prešovskom kraji sú takéto a ja im želám, aby získali od štátu viac podpory a v konkurenčnom boji s poľnohospodármi EÚ boli úspešní." Na okraj týchto úvah poznamenal fakt, ktorý ho vždy znepokojoval a ani v súčasnosti sa nevytratil zo života. Kým na západe sú schopní manažéri vyhľadávaní a vážení, na Slovensku je to naopak. "Niekedy sa mi zdá, že sa do dnešnej doby nehodím. Pracovitý, obetavý a vyprofilovaný človek s jasnými cieľmi je dnes nežiadúci. Ja s tým nesúhlasím, no ani nechcem meniť svoje hodnoty a myslenie."

Priznal sa nám tiež, že ho stretlo šťastie v podobe partnerky Anky. V dvojici sa to vraj ťahá lepšie, najmä ak je vzťah postavený na dôvere a vzájomnej podpore. "Má veľké srdce bez štipky negatívneho myslenia. O mnohých životných okamihoch diskutujeme a vždy ma vie podporiť racionálnou úvahu."

Zaujímali nás aj jeho koníčky. Neskrýval, že dosť energie venuje na "vlastnú údržbu". Miluje tenis, hoci ho vraj mnohí považujú za snobský šport. Preňho však tenis znamená nielen šport, ale aj priateľstvá, ktoré nadviazal práve v Prešove a udržiava ich nielen v športovej činnosti. "Pri tenise som stretol fantastických ľudí. Jednoducho stretli sme sa s raketami aj ľudsky. Z každého zápasu prichádzam nabitý energiou a optimizmom. V zime tenis striedam s lyžovačkou a v lete veľa času trávime v našom rodinnom sídle."

Popri športe sa rozhodol aj pre racionálnu stravu a ako vraví, konzumuje len biele mäso a ryby, ale podstatnú časť jedálnička tvorí zelenina a ovocie. Bytostne neznáša hranolky a z príloh si vyberá najmä ryžu. Rád experimentuje s bylinkami a má niekoľko osvedčených druhov, ktoré vraj vedia jedlo urobiť príjemnejším. Nedalo nám, aby sme sa neopýtali, aké gurmánske špeciality pripravujú napríklad na jeho "dači". Prezradil nám, že dobrý hovädzí guláš s hubami a haluškami nikdy nechýba, prípadne grilované pochúťky z rýb a bieleho mäsa, ale dovolí si aj palacinky, aké vie vraj urobiť len Anka. Sú plnené postrúhanými a ochutenými jablkami, tvarohom a čokoláda plní len dekoratívnu úlohu.

Naostatok, keďže trávi veľa času na cestách, nám nedalo, aby sme nevyzvedali, ako sa hodnotí v pozícii vodiča.

"Považujem sa za veľmi dobrého vodiča. Vďaka svojej zručnosti som už vyviazol z viacerých kritických situácií, pri ktorých išlo o život. Málo ľudí si uvedomuje, že auto v rukách zlého vodiča je vražedná zbraň. Podľa mňa dobrý vodič je ten, ktorý má dokonale zvládnutú techniku jazdy. Ja napríklad na ceste z Bardejova do Prešova idem síce razantne, ale plynulo a ani raz nepoužijem brzdy. Druhé najdôležitejšie kritérium je predvídavosť a sústredenie sa na bezprostrednú dopravnú situáciu, vnímať vodičov pred a za sebou. Viem, o čom hovorím, veď ročne najazdím 45 až 50-tisíc kilometrov."