tento list píše moja mamka. Kŕmi ma, oblieka, prebaľuje. Uteká ku mne, keď mám epileptický záchvat, sedí pri mne, keď mám vysoké teploty a modlí sa, aby to nebolo horšie. Pre mňa je teplota nebezpečná. Je nešťastná a zúfalá, keď mám bolesti a ona nevie, ako mi má pomôcť. Je tu vždy a je tu pre mňa. Preto sa pýtam prečo?

Prečo pán minister Kaník rozhodol znížiť výšku opatrovateľského príspevku? Moja mama a mnoho jej podobných ľudí je v práci 24 hodín denne za 5-tisíc korún mesačne. Považujem to za diskrimináciu ľudí, ktorí sa dobrovoľne rozhodli starať o svojich blízkych na úkor zamestnania, svojho zdravia. Nemajú miesto v tejto spoločnosti - nie sú zamestnaní ani nezamestnaní. Väčšina zákonov sa na nich nevzťahuje. Dôchodok je v nedohľadne. A vôbec - aký dôchodok môže očakávať? Z toho mála, čo máme, sa na dôchodok šetriť nedá.

Vypočuje niekto môj hlas? Som absolútne odkázaná na moju mamu, ktorá ma nadovšetko ľúbi a dala by za mňa aj život. Páni ministri, čo by povedala štátna kasa na to, keby boli všetci rovnako ťažko postihnutí v ústavoch sociálnej starostlivosti? Trestáte ľudí, ktorí sa o nás starajú a zneužívate ich lásku k nám. Trestáte ich za to, že sme sa narodili. Nezaslúžia si to.

Február je pre nás neskutočne ťažký. Nielenže nám znížili príspevok, ale možno ho tak skoro ani nedostaneme. Šeky nám má zaplatiť dobrá víla? Alebo sa máme ísť "pásť"? Čo sme komu urobili?

Ľudmila z Vrbova

* * *

"Nesmieme si dovoliť ísť po vychodených chodníkoch, potrebujeme zmeny," tvrdil premiér M. Dzurinda na návšteve prešovského gymnázia

Na Gymnáziu, Konštantínova 2 v Prešove sa dňa 20. 2. 2004 uskutočnila beseda s predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom. Zúčastnili sa na nej najmä maturanti. Po úvodnom slove, v ktorom premiér naznačil, o čom so študentmi chce diskutovať, a síce o najaktuálnejšom probléme - spoplatňovaní vysokoškolského štúdia - nasledovali otázky z publika. Nebola o ne núdza. Odzneli nesúhlasné názory. Napríklad, ako sa má súčasný maturant do konca februára rozhodnúť, na ktorú školu si podá prihlášku, keď suma, ktorú od neho bude jeho škola za štúdium vyžadovať, ešte nie je stanovená. Študenti dali najavo aj nesympatie voči pôžičkám. Aj keď systém poskytovania pôžičiek a úrokov je podľa Mikuláša Dzurindu výhodný, študentom sa nechce ísť do budúcnosti s nemalým dlhom. A čo, ak si nenájdu prácu? Predpoklad je vraj taký, že zamestnanosť sa bude zvyšovať a ak by sa mladý človek zamestnal v štátnych organizáciách, napríklad v školstve alebo informačných systémoch, premiér mu "s radosťou štúdium zaplatí". Avšak výdavky na ubytovanie sa tiež zvýšia. Odpoveď je jednoduchá: zvýšia sa štátne dotácie na sociálne a prospechové štipendiá. Kto však bude mať právo sociálne štipendium naozaj dostať? Nebude to stredná, najpočetnejšia vrstva obyvateľstva...

Reč bola aj o nových maturitách. Ani profesorom sa nepáči, prečo má žiak maturovať odrazu z 5 predmetov, keď doteraz bohate stačili 4. Nová maturita sa týka už budúcoročných maturantov. Pritom však ešte nie sú stanovené osnovy napríklad z matematiky. Podľa rady pána premiéra študenti "nemajú hľadať jednoduchú cestu". A nová maturita ich navyše zbaví stresu z prijímacích skúšok. Čo napríklad, ak tento rok študent maturuje po starom, na vysokú školu nebude prijatý a o rok sa bude chcieť opäť uchádzať o štúdium? Bude robiť prijímacie skúšky, keď podľa nových maturít už bude môcť byť uchádzač na VŠ prijatý bez prijímacích skúšok? Aké šance má potom ten, kto maturoval ešte po starom? Čo mu vraj bráni urobiť si v nevyhnutnom prípade aj novú maturitu?

Spoplatnenie školstva občania považujú za obmedzenie možnosti študovania. Paradoxom je, že podľa slov premiéra platiť za vysokú školu je potrebné preto, aby mali šancu študovať všetci bez rozdielu. Aby práve tí najchudobnejší nemuseli za štúdium zaplatiť ani korunu. Nemá to byť na úkor životného štandardu rodiny, práve naopak.

Elena Jančušková