matematiky a biológie, vášnivý zberateľ. Zbiera všetko, čo kto kedy napísal, povedal, alebo zobrazil o svetoznámom, ako sa mnohí odborníci zhodli, všeumelcovi Andy Warholovi. Nemýlite sa. Reč bude o Jozefovi Keselicovi.
Zaujímalo nás, ako a kedy sa všetko začalo. "Jedného dňa som v Mladom světe čítal, že Andy Warhol zomrel a že jeho rodičia pochádzali z nášho regiónu, z Mikovej. Upútalo ma to, lebo moja mama odtiaľ pochádza. Vtedy som to ešte netušil, ale keď som nazbieral viac informácií, zauvažoval som, či medzi nami nemôže byť aj nejaký príbuzenský vzťah. Moja mama tiež pochádzala z Mikovej a tiež sa volala Chomová ako Andyho babka. Nepátral som po tom ďalej. Možno raz si nájdem čas aj na to," rozhovoril sa Jožo o začiatkoch záujmu kedysi v roku 1987.
Zvedavosť dozvedieť sa viac o svetoznámom krajanovi urobila svoje. Odvtedy začal doslova zbierať čokoľvek, čo bolo o Warholovi napísané v 12 jazykoch, uverejnené fotografie o jeho dielach, fragmenty z výstav, monografie, katalógy a podobne. Všetko zhromaždil vo svojom byte, a tak sa dá povedať, že už 17 rokov žije v bezprostrednej blízkosti Andyho Warhola.
Medzičasom sa oženil a vďaka tolerancii a podpore jeho manželky Svetlany aj naďalej pokračuje v týchto aktivitách. Priznal sa nám, že prvorodeného syna pomenovali Andrej, ale volajú ho Andy a dcére dali meno Alexandra a volajú ju Sandy. Ich byt je akoby ďalším malým múzeom, dokonca aj steny zdobia reprodukcie Warholových obrazov. Medzi nimi dominuje Marilyn Monroe v nadživotnej veľkosti. "Maľbu urobil podľa Andyho predlohy môj kamarát Peter Bartek. Zvláštne na nej je to, že podobizeň nemá vlasy. No najviac si vo svojej zbierke cením zachovalú a originálnu fotku Andyho mamy, podľa ktorej urobil sieťotlač. Mám aj konzervu od známej polievky, ktorú zvečnil na svojom obraze."
Časť ľudí začala Keselicu po rokoch označovať za warhológa. Napokon aj vtedajší riaditeľ Múzea moderného umenia Andyho Warholu v Medzilaborciach Michal Bycko jedného dňa užasol, keď Jožo do múzea priniesol plný plecniak nazbieraných materiálov.
"Vtedy mi povedal, že mám možno najväčšiu zbierku v Československu a možno aj v strednej Európe. Povzbudilo ma to a založil som vo Svidníku The Andy Warhol pop art klub. Nasledoval projekt neprofesionálneho filmu. Bol to dokument pod názvom 15 minút slávy Andyho Warhola, s ktorým som získal niekoľko ocenení na slovenských aj zahraničných súťažiach. V Argentíne na súťaži UNICA v roku 1993 som tiež získal cenu. Pripravil som aj kompletný program, ktorý má 97 minút. Ide o 250 diapozitívov a 25 videoklipov. Na svete je aj knihu Od A k W a opäť späť. Pri jej vydaní ma podporil fond Pro Slovakia."
Keď sme sa opýtali na jeho ďalšie plány, alebo či nebodaj už nevyčerpal svoj záujem, odpoveďou nás nesklamal. Chce sa deliť so všetkým, čo sa mu podarilo zozbierať. Uvažuje o ďalšej knihe, hoci by si to už predstavoval tak, že bude mať slušný rozpočet, alebo o multimediálnom CD-rome, kde by mohla byť hudba, obraz, slovo, jednoducho všetko. "Sám to už asi nezvládnem a, bohužiaľ, zatiaľ som nenašiel spolupracovníkov, ktorí by mi s tým pomohli. Stretol som aj niekoľko fajn ľudí, ktorí by chceli spolupracovať na muzikáli."
Nedalo nám, aby sme sa neopýtali, čo majú s Andym spoločné, alebo prečo sa stal preňho takým príťažlivým človekom. Podľa Joža veľkú úlohu zohral jeho rusínsky pôvod. Vraj si to možno len nahovára, ale cíti veľkú spriaznenosť duší v extravagantnosti a všestrannosti. "Mne sa páči, že spolupracoval aj s avantgardou, chodil na diskotéky, medzi pankerov, točil minimalistické filmy, vydával časopisy, ktoré sa predávajú dodnes."
S trochou irónie sme sa opýtali, či si myslí, že by sa stal takým slávnym všeumelcom, keby musel svoj život prežiť v Mikovej a nie v Amerike. "Neviem. Možno by bol len obyčajným pastierom kráv, alebo také niečo. Warhol robil aj také veci, že chcel vyrásť na sláve iných a musím sa priznať, že aj ja som túžil po kúsku jeho slávy. Veď kto by sa inak o mne dozvedel? Účinkoval som už vo viacerých filmoch o ňom a vďaka jeho osobe som sa stretol v živote veľa zaujímavých ľudí doma aj v zahraničí. Dokonca aj s jeho bratmi Johnom a Paulom Warholovcami. Bolo to v Pittsburghu a dokonca ma jeden z nich pozval domov. Stretol som sa s rôznymi umelcami, výtvarníkmi, záujemcami o umenie a získal som mnohé kontakty."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári