Vtedy padla poznámka, že vo vranovskom regióne hádam ani niet starostu, ktorý by nehral alebo nehrával futbal. Niečo do seba to má. Funkcia starostu je totiž o zvolení a zvolenie je o popularite. Nuž a kto môže byť na obci populárnejší, ako dobrý futbalista?

Do tejto schémy zapadá aj starosta obce Čierne nad Topľou Ing. Michal Dvorjak, ktorý otvorene priznáva, že je to aj jeho prípad. Do richtárskeho kresla sa posadil pred zhruba 12 rokmi ako jeden z najmladších starostov na Slovensku. Mal vtedy 26 rokov a trochu nadsadene sa dá povedať, že do starostovskej funkcie išiel rovno z futbalového ihriska. M. Dvorjak (na snímke) si na tie časy zaspomínal: "Bola to náhoda. Nikdy som nebol priebojný typ človeka, ktorý ide za svojím cieľom. Môj predchodca šiel do dôchodku zo zdravotných dôvodov. Vedel som, že sa chystajú voľby. Ale nebola to moja myšlienka kandidovať. Hrával som vtedy futbal za Čierne a po jednom zápase ma oslovil istý pán od nás, ktorý ma poznal aj z futbalu a poznal aj moje názory, a navrhol mi to. Rozprával som sa o tom s otcom, či mám do toho ísť alebo nie. Bol som nedávno po škole, mal som za sebou vojenčinu a dva roky praxe. To bolo všetko. Nemal som skúsenosti s takou prácou, tak som rozmýšľal, či to zvládnem."

Najprv však bolo potrebné "zvládnuť" samotné voľby, v ktorých mal dvoch protikandidátov. Po úspešných voľbách si ho doberali aj členovia volebnej komisie, ktorí ho podpichovali, že ľudia si iste mysleli, že asi volia "starého Dvorjaka", teda jeho otca. Nebol to omyl ani voličov a ani, zdá sa, M. Dvorjaka, ktorý úspešne absolvoval potom ešte troje starostovských volieb. Do ďalších o dva roky sa už nechystá: "Tvrdím, že štyri hoci neúplné volebné obdobia je až - až pre jedného človeka. Dá to zabrať po psychickej stránke. Keby sa mi podarilo niečo zaujímavého zohnať, tak určite by som skončil, hoci je to ináč zaujímavá práca. Človek sa pohybuje v rôznych sférach, naučí sa pritom tak zo všetkého troška. Lenže aj minulé volebné obdobie som hovoril, že už do volieb nepôjdem a vidíte... Na druhej strane je najväčšou odmenou, keď po štyroch rokoch je väčšina ľudí s vašou prácou spokojná."

O tom to všetko je. Aj spomínané psychické tlaky. M. Dvorjak vie, že v obci sú jednotlivci, ktorí nie sú radi, že starostovskú funkciu zastáva už štvrté volebné obdobie: "Keď človek chce dobre robiť prácu, nemôže urobiť dobre všetkým. Je to o väčšine. Nie je to len môj problém v Čiernom, ale vo všeobecnosti."

Za to, že nie je dosť peňazí na všetko, čo by sa v obci zišlo, nie je zodpovedný starosta. V takomto prípade sa zákonite musia určiť priority. A o tých má každý svoje predstavy. Podobne, ako každý má svoje predstavy o využívaní voľného času. M. Dvorjak tvrdí: "Ja som bytovkár na dedine." To znamená, že je oslobodený od neustálych prác pri dome, ktoré na dedine zaberajú veľa času. Takže ho môže tráviť pri dobrej knihe, pri televízore alebo pri počúvaní hudby. Ani manželka si ho pri domácich prácach priveľmi neužije, hoci sa považuje skôr za domoseda: "Na ženské práce veľmi nie som. Samozrejme, v rámci možností pomôžem, ale veľa toho by som navariť nevedel. Možno nejakú praženicu na raňajky alebo podobne."

Výhoda "bytovkára na dedine" M. Dvorjakovi dlho nevydrží. V minulom roku sa pustil do stavby rodinného domu. "Koníčky pôjdu bokom," už teraz smúti starosta. Dúfa však, že mu ešte nejaký čas vydrží futbal. Hoci už nehrá za mužstvo svojej obce, ktoré pôsobí na špici 4. ligy, spolu s ďalšími troma chlapmi z Čierneho naháňa loptu za susedný Žipov v najnižšej okresnej futbalovej súťaži. V žipovskom mužstve hrá na poste stopéra: "Veľký pohyb už tam nie je. Stopérsky post je skôr o prehľade, ako o pohyblivosti. Na tento post som sa dostal postupom času. Zo začiatku som u nás hral v zálohe, potom na kraji obrany a teraz stopérsky post je už ako za odmenu."