Komenského ulici. Jeho manželka je učiteľkou jazykov na gymnáziu a sú manželmi už pekných pár rokov. Mnoho Svidníčanov ho však vníma nielen ako dlhoročného riaditeľa vzdelávacej inštitúcie, ale tri volebné obdobia aj ako poslanca mestského zastupiteľstva, ktorý oddal už nemálo párov, ale tiež ako vtipného muzikanta.

Akordeón, alebo ako hovorí Anton Berežňák -harmonika, bola veľa rokov jeho nerozlučnou spoločníčkou. Minimálne 22 rokov. Na gymnáziu totiž ešte ako študent hral a účinkoval vo folklórnom súbore Radosť. Neskôr ho ako učiteľ viedol. Spomenul si, že za jeden rok absolvovali aj 60 vystúpení. Keď súbor zanikol, 10 rokov viedol vo Vyšnom Orlíku ženskú spevácku skupinu. "Hrať som sa naučil ako samouk. Podľa mňa je totiž každá hudba čistá matematika, ktorú produkuje fyzika. Nikto by to nepovedal, pri mojej korpulentnej postave a ani predtým som nebýval chudučký, ale mám aj certifikát Osvetového ústavu v Bratislave o absolvovaní kurzu choreografie pre folklór. Pravdou je, že v posledných rokoch ho už nevyužívam. Na tanec teraz nie je čas..."

Zaujímalo nás teda, čím sa zaoberá. Vraj mu od jari do neskorej jesene veľa voľného času zaberá záhradka, na ktorej sa nevyhýba žiadnym prácam. Rád sa venuje pôde, ale aj pestovaniu rastlín v skleníku či fóliovníku.

Manželov Berežňákovcov priatelia prezývajú ABBA, čo nápadne pripomína švédsku hudobnú skupinu. Keď sme sa zaujímali prečo, ochotne nám vysvetlil, že prezývka symbolizuje ich mená. Anton Berežňák, Berežňáková Amália. Stretli sa na gymnáziu ako kolegovia v roku 1974. Do troch rokov sa stali manželmi a vydržalo im to dodnes. "Možno to bola láska už od detstva. Možno sme sa kedysi hrali v piesku. Manželka sa totiž narodila v Svidníku a ako sme neskôr zistili, bývali sme v jednom bloku. Naši rodičia sa poznali. Keď sa odsťahovali do Prešova, mala asi štyri roky. No a stretli sme sa znova ako dospelí na tejto škole."

Keďže učí jazyky, zaujímalo nás, či je aj jazyčnica, alebo či sú v tomto smere rovnocenní partneri. Na chvíľu sa zdalo, že sme ho zaskočili. No potom sa nadýchol a s príslovečnou úprimnosťou odpovedal. "Rada rozpráva. To, čo ja vysvetlím niekoľkými vetami, manželka vie rozoberať aj desať minút. Ako každá žena."

Vychovali dvoch dnes už takmer dospelých synov. Starší Anton je informatik a v súčasnosti pracuje. Mladší Daniel študuje na vysokej škole zahraničný obchod a teda jeho smerovanie iste nebude o učiteľstve. Rozvetvená rodina Berežňákových má totiž veľa učiteľov. Zaujímalo nás aj to, či dokážu problémy školy nechať za bránami, alebo sa o nich zhovárajú aj doma. Inak povedané, či sa škola stala súčasťou aj ich súkromného života. "No, keď sa pohádame, tak kvôli škole. Nepatrím k tým, ktorí záležitosti školy dokážu nechať za zatvorenými dverami bytu. Myslím si, že sa to ani nedá. Niekedy sa v škole nestretneme aj dva dni. No doma po večeroch opravujeme písomky, pripravujeme na vyučovanie, plánujeme si program v závislosti od školských povinností... Nedá sa to oddeliť. Považujeme to za prirodzené."

Prezradil nám, že miluje zimné víkendy. Piatok večer a sobotu trávieva zvyčajne v kuchyni. Vášnivo rád totiž varí. Samozrejme, musí to byť mäsko. V porcovaní a príprave je vraj majster a len málokedy si berie na pomoc kuchársku knižku. Experimentuje s ingredienciami, takže jedlo je zakaždým trochu iné. Cestoviny a koláče prenecháva manželke Amálii. V kuchyni je rád a ani umývanie riadu mu nerobí problém. "Kým boli deti menšie, tak som občas aj vysával, keď vyrástli, prevzali túto povinnosť chlapci. Teraz sa mi to vyslovene nechce robiť, aj keď je to s plávajúcimi podlahami jednoduchšie."

So skrutkovačom či kladivom sa tiež veľmi nekamaráti. Drobnosti síce doma opraví, ale inak sa cíti bezpečnejšie, keď odbornejšie práce zverí skúseným majstrom.