zamestnanosti v meste Stropkov.
"Každé ocenenie je svojím spôsobom balzamom na vnútorné cítenie človeka a určitou satisfakciou za to, čo robí. Život ide veľmi rýchlo a nestíham si uvedomovať okolie, pretože stále s niečím zápasím, a niečo riešim. Minimum času mi zostáva na užívanie života," hovorí. A. Glinský je konateľom a generálnym manažérom firmy Stroptel v Stropkove. Tá sa zaoberá výrobou transformátorov a predajom prístupových sietí pre telekomunikačné firmy.
"Táto firma vznikla 28. februára 1994, čiže pred desiatimi rokmi. V súvislosti s ocenením bolo jednoznačne povedané, že som sa zasadil o to, aby vznikla práve v tomto meste."
Z rozprávania obyvateľov tohto regiónu sa človek dozvedá, že je to hladová dolina. Zaujímalo nás, aké je teda podnikanie v týchto podmienkach.
"Neviem, prečo sa hovorí hladová dolina a že sa tu zle podniká. Zhodou okolností podnikanie končí tam, kde končí diaľnica. Máme tu smolu, že končí pri Nitre a za Trenčínom. Na druhej strane dá sa podnikať všade. Pre mňa je podnikanie uplatnením myšlienky, ktorá vznikla tak, aby priniesla svoj efekt." Podnikanie býva často iba napĺňaním vlastného štandardu.
"Keby som podnikal iba sám, tak by mi to stačilo. Keďže sa postupne pridružujú ďalší ľudia, musíte zobrať zodpovednosť za to, čo ste im ponúkli a ako sa oni dokážu presadiť. Túto firmu založila malá skupina nadšencov. Podnikať sa dalo a náš anglický zamestnávateľ bol s nami spokojný. Dnes je to už stabilnejšia firma so 130 ľuďmi zo stropkovského či svidníckeho regiónu. Sme závislí na tom, aby firma fungovala a ľudia mali dobré pracovné podmienky. Už to nie je iba o podnikaní. V roku 2000 anglická firma vycúvala s tým, že ruší podnikanie na Slovensku, hoci bol projekt ziskový. My sme vtedy prijali riziko. Povedali sme si - ak máme ísť na úrad práce, tak prečo najprv neskúsime, či nám to nepôjde. Už sú to tri roky, čo žijeme a dýchame nad vodou."
Know-how vybudovali Angličania, pretože v Stropkove nikdy nebola výroba transformátorov, a dodali aj technológiu. Vyrábalo sa len pre vlastné potreby materskej firmy v Anglicku. "Dnes už vieme uspokojiť akúkoľvek zákazku v danej oblasti."
Podnikanie na slovenský spôsob je často také, že zarába iba manažment a využíva k tomu lacnú pracovnú silu. Je to v Stropteli iné? Skúšali sme vliezť trochu pod kožu. "Ťažko sa mi odpovedá. Tie veci, na ktoré majú ľudia zákonný nárok, tie dostávajú. Nestalo sa, aby sme nezaplatili ľuďom načas mzdu, respektíve odvody či dane. To sa jednoducho nedá. To je to, čo sme od Angličanov jednoznačne dostali. Prvé, čo musí urobiť človek v spoločnosti, je splnenie záväzkov. Nemyslím si, že zneužívame ľudí. Každý vie, čo robí a za čo robí. Takmer deväťdesiatpäť percent ľudí je u nás zamestnaných sedem rokov. Pokiaľ by neboli spokojní, hľadali by si alternatívu. Sú to všetko šikovní ľudia. Aj keď máte pravdu, že tie mzdy by mohli byť vyššie. Na druhej strane daňové a odvodové zaťaženie po minulé roky boli také vysoké, že nedávali alternatívu podnikateľom. Aj keď to asi nepatrí do novín, priemerný zárobok zamestnancov je nad desať tisíc korún. Mzdy sa snažíme držať nad priemerom regiónu."
A. Glinský o sebe nerád rozpráva a vraj sa ani dobre nepozná. Za svoje negatívum považuje, že to, čo robí, ho úplne absorbovalo a má pocit, že niekedy je to nad rámec jeho síl. Biznis so sebou prináša aj rôzne riziká. "Nie som človek, ktorý veľa riskuje, ale dá sa riadiť tak, aby ste navonok riskantný projekt mali dobre pripravený."
Prepadávajú ho nočné mory? "Tie momentálne nemám. Spím veľmi dobre. Únavné je, že musíme chodiť veľmi ďaleko za partnermi od Škótska až po Kazachstan a cesty na Slovensku nie sú veľmi dobré. Mojou nočnou morou by bolo, keby som stratil dvoch, troch kľúčových ľudí vo firme."
Rodina je preňho zázemím, kde načerpá energiu, ktorú potrebuje. Ako relaxuje? "Mám záhradu a vnuka. Ale keď podnikáte, nedá sa hovoriť o nejakom veľkom relaxe."
Má rád pekné veci, ale vraj dokáže byť v pohode aj v podmienkach, na ktoré by možno väčšina ľudí zazerala. "Viem si zobrať ruksak a stráviť deň v lese. Na ohni si opiecť slaninu s chlebom a cibuľou..."
Oblek a kravata je preňho iba nutnou súčasťou imidžu manažéra. "Jednoznačne sa lepšie cítim v rifliach a roláku."
Odpoveď na otázku, či je bohatý človek, otočil. "Poviem to ináč. Nie som chudobný. Mám svoj príjem a žijem z firmy. Mal som dobrého priateľa, ktorý povedal, že je potrebné mať toľko peňazí, aby si človek mohol kúpiť, čo potrebuje, a ísť kam chce. A verte mi, nikdy nie je s peniazmi tak dobre, ako je bez nich zle."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári